O krolloch a „srnách“

Čo znamená rituál „dávania sŕn“?

Srny sú v živote krollov veľmi dôležité. Samozrejme, nemusí to byť práve srna hôrna, kroll vo fráze "Ja Ti priniesť srna, ty chcieť?" vyjadruje pomerne zložitý sociálny fenomén - od vyjadrenia sympatií, cez spečatenie dohody až po ponuku plodenia a výchovy spoločných detí.

Srna v tomto prípade je synonymum života a jeho pretrvania (jedlo) - a teda sa nemôžete diviť, ak vám kroll ako sľúbenú srnu prinesie sviňu divú. Opakujem, nie je to prejav ich nízkej inteligencie, ako je to často interpretované!

Rituál dania "srny" je teda vyjadrením bežných sympatií (nebudeme na seba útočiť), ale napríklad i spečatením obchodnej dohody (jedinec je ochotný za tovar – napr. zbraň - zaplatiť požadované, a teda nepoužije obdržaný tovar na zabitie obchodníka). Pritom na rozdiel od faktúr, ktoré na potvrdenie obchodných dohôd používajú iné kultúry, kroll obdržanú „srnu“ môže spotrebovať, alebo dať ďalej.

Záleží na kvalite „srny“?

Neinformovaný ne-kroll často uvažuje nad cenou prijatej/darovanej „srny“ a považuje ju za vyjadrenie postoja k druhej osobe (čím väčšiu srnu som dal, tým je vyjadrený postoj pozitívnejší). To nie je vo väčšine prípadov pravda, je jedno, či ste dostali ako „srnu“ tchora alebo mamuta – srnu ste dostali, ste priateľ. Na cenu sa nehľadí, preto sa kroll nikdy nestresuje, aká je jeho srna hodnotná a či si dostatočne uctil nadriadeného, svokru a podobne. Otázka je iba dal/nedal.

Výnimkou je „srna“, ktorú daruje kroll či krollica vybranému jedincovi za účelom pokračovania rodu. Vtedy záleží na kvalite srny – kroll, ktorý je schopný priniesť omylom zašliapnutého zajaca či tchora, samozrejme nemá pri dvorení prílišnú šancu. Vybraná „srna“ i spôsob jej ulovenia poukazuje na kvality lovca, ktoré sú signifikantné i z hľadiska jeho genetických kvalít ako rodiča.

Ako reagovať na ponuku „srny“?

Ak vám nejaký kroll ponúkne „srnu“, býva najrozumnejšie „srnu“ prijať a dať inú „srnu“. Opäť, „srnou“ môže byť čokoľvek, a teda i pivo*. Na cene nezáleží, pokiaľ nejde o „srnu“ ponúknutú ako to, čomu sa v iných kultúrach najviac približuje pojem svadobný dar (o takúto „srnu“ ide vo vyššie popísanom interkultúrnom stretnutí krollice a kudúka) – v tom prípade je samozrejme „srnou“ patričná aktivita smerujúca k plodeniu krollčiat.

V prípade, že „srnu“ prijmete (ono sa krollom občas ťažko odmieta), ale na oplátku nič („srnu“) nedáte, je kroll, podľa svojho chápania situácie, oprávnený si patričnú „srnu“ vziať (neuzavreli ste mier, teda výška „srny“ je na jeho uvážení, a „srnou“ v tomto prípade môže byť i váš život. A s ním všetko, čo u seba máte (mŕtvoly toho veľa nepotrebujú, že).

Variant, že „srnu“ odmietnete, si treba dobre premyslieť. Odmietnutá „srna“ sa v podstate rovná výzve na boj – pôvodne totiž fráza „srnu tebe“ znela „srnu alebo kyjakom“, pričom na rozdiel od zvykov iných etník – „peniaze alebo život“, kde si opýtaný smie vybrať, čo stratí, u pozitívne mysliacich krollov si vyberá, čo (čím) dostane.

Maris Belanivská, rektorka Krollej univerzity

*Autorka preferuje „srnu“ vo forme červeného vína, najlepšie kvalitného archívneho merlotu.