Dračák - len hra
| Autor: | Raynor |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 31 |
"Prečo mi to robíš?" V očiach Hráča sa objavili slzy. Slzy zúfalstva.
Pleurez, pleurez, mes yeux,
et fondez-vous en eau!
La moitié da ma vie
a mis l'autre au tombeau.
"Hoď si." Tvár Pána Jaskyne bola celkom chladná. Vari to necíti? Nemá súcit? Môže hocikedy povedať: Dosť či stačí... ale on nie. Nedáva najavo nič, čo sa skrýva pod kožou. Čo je v jeho srdci? Alebo ešte lepšia otázka – má srdce? Ako to zistiť? Ako prísť na príčinu, prečo to všetko robí? Aká je jeho duša, ktorá sa skrýva za zelenými, sklenenými, krvou podliatymi očami? Možno to všetko hrá, aby dostal ďalšiu obeť. Z priateľa sa stane obeť. Nie je to priateľ? Vari to je len "ďalšia obeť"? Štvrť minútka ticha. Hrozných pätnásť sekúnd, počas ktorých by aj brechot Pekelných psov či Spev sirény smrti bol krajší, príjemnejší či znesiteľnejší. Potom sa ozval rovnakým hlasom, až mu mráz prebehol všetkými stavcami a nakoniec sa usídlil v hlave: "Ešte ti zostáva pár hodov."
Hráč schytil kocku a chvíľu ju držal v rukách. Vo svojich rukách drží svoj, len svoj osud – pomyslel si. Zdvihol svoje oči a na sekundičku sa ich pohľady skrížili. "Prečo ma tak trápiš?" Spýtal sa ten pohľad. Ten pohľad, aký hádže chlapec na dievča, keď sa na ňu žiadostivo pozerá a jeho oči jej niečo hovoria, no ona sa ani neobzrie. Ten pohľad, ktorý môžete vidieť v očiach spisovateľa, ktorý nakoniec svoj román spáli. Ľúbostný list, čo sa nikdy neotvorí, či myšlienka zavrhnutá skôr, než sa objaví.
Veď je to LEN HRA.
Pred pol hodinou boli na pive. Pred pol hodinou ešte nepoznal ani pravidlá. Pred tou pol hodinou to bol len nejaký Dračák. Len pol hodina a pochopil to. Tridsať minút... Tisícosemsto sekúnd zmenilo jeho osud. Osud – život a smrť. Bože, prečo si stvoril svet, kde môže tisícosemsto sekúnd zmeniť viac než roky? Bol si včera v škole? Rozišiel si sa pred týždňom s dievčaťom? Vyhodili ťa pred rokom z práce?
To je teraz jedno... všetko je už jedno. JE KONIEC.
To, čo si budoval celý život,
môže sa za jeden deň zrútiť,
ale aj tak – buduj!
Z Hráčovej ruky sa na zem vykotúľala kocka. Zavrel oči a len prstom sa jemne dotkol povrchu. Z oka sa mu vykotúľala slza. Dvojka. Cítil to. Otvoril oči, aby sa presvedčil. Dvojka. Vedel to. Vedel. PJ sklonil hlavu a dlhé vlasy mu zakryli tvár. Sviečka dohorievala. Vosku bolo menej a menej. Knôt sa skracoval. Plamienok hasol. Plamienok hasol... Hráč nemal silu. Drgol do kocky, ktorá sa odrazila od steny a znova mu pristála v ruke. Trojka.
PJ prudkým pohybom zodvihol hlavu. Svetlo osvetľovalo jeho cholerický výraz tváre aj zelené, sklenené oči, podliate krvou. Tie diabolské... a pritom také nevinné. Také prenikavé a pritom nepreniknuteľné. Pohľad, ktorý pálil, štípal, zabíjal, a pritom taký úbohý pohľad. Úbohý. V hlave urobil jednoduchý výpočet, ktorý sa dal odčítať z pier, nakoniec zavrtel hlavou. Zodvihol ceruzku a na kus papierika napísal pár čísel. Pozrel sa na Hráča: "Vyrazil dvere a vstúpil dnu."
Hráč sa otočil... stál tam. Helma na hlave, platové brnenie. V tme jasne žiarili jeho oči nažlto. Zavrel oči a stisol kocku. Priložil si ju k perám a niečo pošepkal. PJ rukou urobil neurčité gesto, čím mu naznačil, aby znova hádzal.
Znova trojka. Muž pristúpil k hráčovi. Vyhral hod na iniciatívu. Ďalšie hody už neboli ani potrebné. Všetko bolo jasné. Hru treba dohrať. Prečo nepovedal: Nie alebo dosť? Prečo? Mlčky sedel a pozeral sa na to, ako beštia dokonala dielo... Zakončila hru.
Sviečka dohorievala. Vosku bolo menej a menej. Knôt sa skracoval. Plamienok hasol. Plamienok hasol... A možno tú kocku niekto nájde. A možno, že sa ten Pán Jaskyne vráti. A možno, že už čaká na inzeráte... Čaká na ďalšieho hráča. Priateľa? Či iba obeť?
Sviečka dohorela. Z vosku bolo len malé jazierko na dne. Plamienok zhasol. Knôt sa stratil. Na jeho mieste bola len maličká čierna bodôčka. Spomienka na Hráča... Hráča, ktorý dohral hru.
Ďakujem Fides za skontrolovanie a opravenie gramatických chýb.
Diskuze
Shelagh: Ja som myslel, že Ty alebo Holger by ste to mohli poznať. Tento citát je v Poeovej poviedke "Muž, který se rozpadl". Hodil sa mi a páčil, tak som ho použil:
Pleurez, pleurez, mes yeux,
et fondez-vous en eau!
La moitié da ma vie
a mis l'autre au tombeau.
CORNEILLE, CID
(fr.) - Plačte, plačte, oči mé, vlzách se rozplývejte! Půle mého života druhou sláka do hrobu.
-----
Dielko som pred odoslaním posielal Fides na gramatickú kontrolu, a keďže som ho potom kopíroval rovno z pošty zabudol som to napísať. Týmto sa jej veľmi ospravedlňujem.
teda brrr... ještě na mě nikdy popis hry tak nezapůsobil, a to možná proto, že to je první popis hry, NE pravidel, NE děje...
brr
bezva dílo
Je to dobré, nádherně se tam prolíná realita s fantazií, nevím co bych tomu vyčetl, dávám za 5*. Nevidím žádného zločinu proti serveru nebo DrD, natož proti povídkám.
Hororový příběh hráče, který by se vlastně mohl stát i vám…
Dílko hodnotím velmi kladně, autorovi se podařilo skvěle zachytit a hlavně předat atmosféru, téměř jsem toho démonického PJ cítila za sebou.
Jedinou poznámku mám k francouzskému textu (i když to bude asi říkanka) a druhému mottu – jsou to citáty? Pokud ano, bylo by vhodné uvést autora (a možná i překlad, ale ten není nutný, pokud se autor rozhodl ho do dílka nedat, nepovažuji to za nedostatek, jen by mě to zajímalo).
Drobné, pěkné, nápadité, tedy za plný počet.
P.S. Protože nebyla zadána skupina, dovolila jsem si dílko zařadit do povídek. Doufám, že autor nebude proti...