Dračák - len hra
| Autor: | Raynor |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 31 |
"Prečo mi to robíš?" V očiach Hráča sa objavili slzy. Slzy zúfalstva.
Pleurez, pleurez, mes yeux,
et fondez-vous en eau!
La moitié da ma vie
a mis l'autre au tombeau.
"Hoď si." Tvár Pána Jaskyne bola celkom chladná. Vari to necíti? Nemá súcit? Môže hocikedy povedať: Dosť či stačí... ale on nie. Nedáva najavo nič, čo sa skrýva pod kožou. Čo je v jeho srdci? Alebo ešte lepšia otázka – má srdce? Ako to zistiť? Ako prísť na príčinu, prečo to všetko robí? Aká je jeho duša, ktorá sa skrýva za zelenými, sklenenými, krvou podliatymi očami? Možno to všetko hrá, aby dostal ďalšiu obeť. Z priateľa sa stane obeť. Nie je to priateľ? Vari to je len "ďalšia obeť"? Štvrť minútka ticha. Hrozných pätnásť sekúnd, počas ktorých by aj brechot Pekelných psov či Spev sirény smrti bol krajší, príjemnejší či znesiteľnejší. Potom sa ozval rovnakým hlasom, až mu mráz prebehol všetkými stavcami a nakoniec sa usídlil v hlave: "Ešte ti zostáva pár hodov."
Hráč schytil kocku a chvíľu ju držal v rukách. Vo svojich rukách drží svoj, len svoj osud – pomyslel si. Zdvihol svoje oči a na sekundičku sa ich pohľady skrížili. "Prečo ma tak trápiš?" Spýtal sa ten pohľad. Ten pohľad, aký hádže chlapec na dievča, keď sa na ňu žiadostivo pozerá a jeho oči jej niečo hovoria, no ona sa ani neobzrie. Ten pohľad, ktorý môžete vidieť v očiach spisovateľa, ktorý nakoniec svoj román spáli. Ľúbostný list, čo sa nikdy neotvorí, či myšlienka zavrhnutá skôr, než sa objaví.
Veď je to LEN HRA.
Pred pol hodinou boli na pive. Pred pol hodinou ešte nepoznal ani pravidlá. Pred tou pol hodinou to bol len nejaký Dračák. Len pol hodina a pochopil to. Tridsať minút... Tisícosemsto sekúnd zmenilo jeho osud. Osud – život a smrť. Bože, prečo si stvoril svet, kde môže tisícosemsto sekúnd zmeniť viac než roky? Bol si včera v škole? Rozišiel si sa pred týždňom s dievčaťom? Vyhodili ťa pred rokom z práce?
To je teraz jedno... všetko je už jedno. JE KONIEC.
To, čo si budoval celý život,
môže sa za jeden deň zrútiť,
ale aj tak – buduj!
Z Hráčovej ruky sa na zem vykotúľala kocka. Zavrel oči a len prstom sa jemne dotkol povrchu. Z oka sa mu vykotúľala slza. Dvojka. Cítil to. Otvoril oči, aby sa presvedčil. Dvojka. Vedel to. Vedel. PJ sklonil hlavu a dlhé vlasy mu zakryli tvár. Sviečka dohorievala. Vosku bolo menej a menej. Knôt sa skracoval. Plamienok hasol. Plamienok hasol... Hráč nemal silu. Drgol do kocky, ktorá sa odrazila od steny a znova mu pristála v ruke. Trojka.
PJ prudkým pohybom zodvihol hlavu. Svetlo osvetľovalo jeho cholerický výraz tváre aj zelené, sklenené oči, podliate krvou. Tie diabolské... a pritom také nevinné. Také prenikavé a pritom nepreniknuteľné. Pohľad, ktorý pálil, štípal, zabíjal, a pritom taký úbohý pohľad. Úbohý. V hlave urobil jednoduchý výpočet, ktorý sa dal odčítať z pier, nakoniec zavrtel hlavou. Zodvihol ceruzku a na kus papierika napísal pár čísel. Pozrel sa na Hráča: "Vyrazil dvere a vstúpil dnu."
Hráč sa otočil... stál tam. Helma na hlave, platové brnenie. V tme jasne žiarili jeho oči nažlto. Zavrel oči a stisol kocku. Priložil si ju k perám a niečo pošepkal. PJ rukou urobil neurčité gesto, čím mu naznačil, aby znova hádzal.
Znova trojka. Muž pristúpil k hráčovi. Vyhral hod na iniciatívu. Ďalšie hody už neboli ani potrebné. Všetko bolo jasné. Hru treba dohrať. Prečo nepovedal: Nie alebo dosť? Prečo? Mlčky sedel a pozeral sa na to, ako beštia dokonala dielo... Zakončila hru.
Sviečka dohorievala. Vosku bolo menej a menej. Knôt sa skracoval. Plamienok hasol. Plamienok hasol... A možno tú kocku niekto nájde. A možno, že sa ten Pán Jaskyne vráti. A možno, že už čaká na inzeráte... Čaká na ďalšieho hráča. Priateľa? Či iba obeť?
Sviečka dohorela. Z vosku bolo len malé jazierko na dne. Plamienok zhasol. Knôt sa stratil. Na jeho mieste bola len maličká čierna bodôčka. Spomienka na Hráča... Hráča, ktorý dohral hru.
Ďakujem Fides za skontrolovanie a opravenie gramatických chýb.
Diskuze
Shelagh: tak dobre, pod čiaru -hr- to prosím dopíš italicom
Nemuras: prečítaj si diskusiu pod sebou (stačí môj príspevok)...
Tak toto ma dostalo. Je to výborné napísané, úžastne zachytená atmosféra.
Nebudem sa vyjadrovať k francúzskemu textu, lebo to sa tu už preberalo...
Dosť ma zarazil koniec, ktorý som možno nepochopil, ale myslím, že ma to "nepozančilo" natoľko, aby som hlasoval inak, ako keby som to pochopil ( :) ), takže 5*...
Al.
Tak toto by sa kľudne mohlo vydávať na úvod k pravidlám...
Naozaj podľa mňa špičkové dielo, ktoré mi vyvolalo zimomriavky na celom tele a nakoniec ma donútilo k ľahkému úsmevu. Takáto vidina spojenia medzi hráčom a PJ-om a medzi Fantasy a Realitou mi dlho vrtala v hlave. Tento príspevok však do posledného slova vyjadril túto myšlienku.
Prečo som ešte dal 5*? Je to aj kvôli Slovenčine a štylistikou viet.
Proste vyniká vo všetkých smeroch. Len nerozumiem tym francúzskym veršom :-)
S pozdravom Namuras.
Raynor: To mě přeceňuješ, francouzsky neumím a povídku jsem nečetla.
Pokud budeš chtít přímo za povídku dopsat poděkování Fides, můžu to tam doplnit.
S.i.d.: No a teď si představ, že by tebn Slovák psal - z lenosti typu "takhle píši rychleji" - jako ty, bez diakritiky...nakolk se sníží srozumitelnost?
tak se nad tím zamysli a dělej se SVÝM přístupem něco.
chtel sem napsat kocka= kočka :)))
cist neco slovensky je pro me hruzne hrozny a nakym slovum nerozumim doted napr Vari a pera :) asi rty ne nevim. Kocka sem nejdriv myslel ze je kocka atd. Ale tohle sem si precet a fungovalo to vyborne. az na par (pro me) lehce uchylnych prirovnani s pohledama na Pje jako hazi zamilovany roztouzeny mladik na svu milovanou :))))) LOL
Zdravím, Raynore,
váhal jsem mezi 4 a 5. Možná proto, že jsem viděl průměrné hodnocení, nevím, možná proto, že to překonalo mé očekávání, ale nesplnilo očekávání, které mi daly komentáře níže.
Nevím, zda je hlavní problém v mém vnímání, patrně ano, ale jsou tu dílka, která na můj dech, na mé plíce, na moje srdce i na moje oči... na to všecko některá dílka zapůsobila. A musím zmínit, že to tvoje v tomhle ohledu mírně pokulhává. Ano, cítil jsem ten žal, ten smutek, ale nějak příliš vzdáleně, nějak nepřímo.
Ze slohového hlediska se mi to páčí, nejsem expert na slovenštinu, ale nemyslím, že by to bylo nějak stylisticky špatné. Čte se to poměrně plynule, oprostil ses od zbytečně dlouhých vět a zavítal na půdu, na kterou nechodí každý. A zavítal si tam úspěšně, takže se těším na další návštěvu.
S pozdravem
Findred z Celenu
Slovensky psané příspěvky obvykle nehodnotím, protože se mi špatně čtou, což v důsledku zhoršuje můj celkový dojem - Ale tohle je skutečně špičkové! Ta hororová atmosféra z toho opravdu dýchá, přijde mi to výjimečně čtivě a působivě podané. Dané téma se navíc pro tento druh zpracování dokonale hodí - sám si jako PJ dobře vzpomínám na momenty, kdy náhle všem dojde, že končí legrace a jde o život - pohodovou atmosféru nahrazuje dusné ticho, hráči upírají nervózní pohledy na mne nebo do země a já si náhle uvědomuji, že držím v ruce nejen osudy jejich postav, ale také naději jejich hráčů a život jejich vysněných já. Ta povídka to z pohledu hráče dokonale vystihuje... Nemůžu hodnotit jinak.
Pěkné, na první pohled o ničem a když se na to člověk soustředí, zjistí, že to má velkej příběh... smutnej konec, ale co, vždyť to se stává, naděje, ale pak konec...to je život