Články&Eseje

Smrť ....

Autor:	melkor unlimited
Přidáno:	1. 6. 2004 v 9:39
Hlasovalo:	23

Bitevné pole

Je chladné ráno. Nočná hmla sa síce už potrhala a iba je franforce ešte skúšajú nájsť úkryt medzi stromami, ale nad bitevným poľom sa ešte stále vznáša ľahký opar.
Pole končí na hranici zmiešaného lesa, z jednej strany malá dedinka, kedysi kľudné miesto pre život bežného roľníka, ktorý sa staral o svoje políčko a občas si polepšil nejakým tým tvorom z lesa, z druhej strany rieka, na brehoch ktorej večer vyrástli rady stanov v čiernej a krvavej farbe.

Na tomto poli sa zrejme žiadne zbožie tento rok neurodí, a možno ani niekoľko ďalších rokov.

Obyvatelia si v náhlosti pobalili tie najdôležitejšie a im najvzácnejšie veci už večer a ešte pred východom slnka vyrazili preč od nadchádzajúcej bitvy. Ženú svoje povozy tak rýchlo ako to len cesta umožňuje, aby boli čím skôr dostatočne ďaleko.
Len niekoľko najzvedavejších zostalo na neďalekom kopci a sleduje situáciu.

Slnko pomaly stúpa nad obzor a rozpúšťa hmlistý opar. Isto bude krásny deň.
Ale nie pre všetkých. Mnohým bude veľmi horúco a pre mnohých bude dňom posledným.
Armády, ak je to pomenovanie vhodné aj pre hlúčik obrancov, sa chystajú na ťažký deň.

Pri stanoch stoja vyrovnané šíky bojovníkov zocelených mnohými bitvami doteraz nepoznajúci premožiteľa. Zdiaľky vyzerajú na pohľad rovnako. Vysokí, mocní, nebezpeční. Odetí v mocnej zbroji, čiernej a krvavej.

Nie sú úplne rovnakí, ale v mnohom sú podobní ako vajce vajcu. Ich oči žiaria krvavým svetlom, ich telá očakávajú krutý boj, ich duše cítia vzrušenie pri pohľade na svoje budúce obete.
Meče pevne zvierajú v rukách a búšiac nimi o svoje štíty volajú na slávu svojmu vodcovi napäto hľadiac smerom k jeho stanu a očakávajúc jeho príchod. Ich myseľ je zameraná iba jedným smerom: znovu dokázať svojmu vodcovi, že sú hodní ho nasledovať.

Kedysi neboli takíto. Tento tu bol slávnym bardom a lámačom ženských sŕdc, ten vedľa neho statočným bojovníkom s povesťou čestného muža brániaceho slabších, tamten zas bol obchodník, ďalší moreplavcom, objaviteľom a občas aj pirátom, a ďalší a ďalší, ...
Rôzne osudy, rôzne povahy, rôzne minulosti.

Teraz však majú iba jednu prítomnosť a jednu myšlienku: Zabiť.

Pri dedinke sa zhromažďujú hlúčiky obrancov. Niektorí z nich sú bojovníci, ale mnohí z nich sú obyvatelia odhodlaní brániť svoju obec, lebo už nemajú čo stratiť. Táto dedinka je jedna z posledných a dosiaľ sa udržala len preto, že bola tak bezvýznamná.

Na prvý pohľad sa zdá, že ani nemajú sppoločného vodcu. Vyzerá to tak, že každá skupinka má svojho "človeka", ktorý im radí.
Ale zdanie klame, predsa len je tu niekto, kto zorganizoval tento pokus o odvrátenie zlého osudu. Bytosť tak jemná a predsa tak rozhodná vo svojom počínaní. Stojí tam v popredí odetá v šarlátovom rúchu a svoju mandolínu vymenila tentokrát za meč.
Vyzerá krehká a zraniteľná a predsa tak nebezpečná vo svojom odhodlaní.

Vedľa nej stojí statočný rytier v nádhernej zbroji s cieľom nedopustiť akúkoľvek ujmu tejto krásnej víle.
Pred nimi stojí niečo, čo sa nedá popísať. Vyzerá to ako oblak temnoty v tvare postavy, tak hustý, že cez neho nie je vidno ani vychádzajúce slnko, len občas sa mihne jasný záblesk akoby od ostrej čepele.

Neďaleko postáva hlúčik barbarov odetých v koženej zbroji. Ich životom je boj, sú nadšení možnosťou boja proti takej presile. Každý z nich je silný a mrštný, tvoriaci so svojou zbraňou jeden smrtiaci celok.
Tak ako oni vynikajú svojim výzorom na obyvateľmi, ich vodca vyniká nad nimi. Je takmer nemožné si predstaviť, že by mohlo existovať niečo, čo by ho mohlo zastaviť, keď sa vyberie do boja.

Ďalšiu skupinku tvorí družina elfov, odetí v rovnakej zelenej tunike, s dobrým lukom v ruke a ostrým mečom za pásom. Rovnako odetí, ale predsa každý iní.

Niekoľko skupiniek tvoria obyvatelia obce. Každý z nich má inú broň a inú zbroj. Je možné vidieť šupinkovú zbroj na vojnovom veteránovi, aj krúžkové zbroje po prastarých rodičoch, celkom nové kožené zbroje ako aj zatuchnuté zbroje vatované a mnoho z obyvateľov nemá žiadnu zbroj, iba svoje skromné šaty.
Aj zbrane sú rôzne, od dokonalých artefaktov, cez zručne remeselne spracované zbrane, rôzne druhy palošov, až po krátke meče, dýky, nože, sekery, kosy, vidly a iné hospodárske náradie.
Tých niekoľko lukov a kuší je vzácnosťou a boli zverené tým, ktorí ich dokážu použiť najlepšie.

Tak ako sa odlišujú vo výzore, sú rôzne aj ich povahy a myšlienky.
Jedni očakávajú bitvu s nadšením vlastným ich divej povahe, ďalší so strachom z osudu, očakávajúc budúcnosť s napätím, vzdorom, odvahou, alebo už len apaticky.
Niektorí sa snažia nemyslieť vôbec a pripraviť tak svoju myseľ na dobu, keď bude potreba myslieť na toľko vecí súčasne. Iní zas meditujú a chystajú svoje kúzla. Ďalší myslia s obavami na osud svojich blížnych, s ktorými sa tak nedobrovoľne rozlúčili túto noc.

Bitva ešte nezačala. Ešte je možné jej zabrániť.
Nájde sa však niekto, kto sa o to aspoň pokúsi?