Záznam tretí neb jak drakobijec uš drakobijcom nebol največím.

Tak stalo sa to nedobre že kúpať v zlate šel som sa tam no miesto toho riadne do dršky som schytal nakonéc z čoho radosť uš nemal som takú jak minule. No poporiatku vipraviť vám je to treba abi zmetok tu nevznikal zbitočňe.

Nuž počalo to jak ten oní s ušiskama srandovníma došel za nami vraj k družine udatnej našej pristrojiť sa kce bo móc obdivuje ju a že poslúchať naslovo bude né jak oné to ohrablo čo nosíme sebou ktoré neplechu furt len stvára jak Ga Baraka mislel zaisťe. Ja dobroprajní trpaslík ináč rád bi som ho i do kuchiňe vzal vipomócť akože bordel doma furt mám no dvaja elfovja družine je jak trinásť nešťasťí neďelu čo náz bi zhubilo ver, však on že elf tak ňeňi úplní sic čomu uš nerozumel som vóbec. Šak Delorian ten jak kúzelnícki je, tak riadna mlatom kotrbu bi mu rozdrúzgala, hňeď takto rozhodol že člena nového prijať je potreba. Odftedi krom Fingala teda vláčime sebou ušatca ďalšého čo smolu velikú prinese nám ras zaisťe.

Ba vitrúbili aj nato do sveta že turnaj ďalší famózni konať sa buďe že česnú pozvánku drakobijec ten, ako ja dostaňe tam. Tak ruvať sa z ďalšími bohatiermi šli zme sa znovu nech aj v iních krajoch luďá viďáť móžu bravúru bojovú jak nikde. Tak Delorian vykladal mi že iní súboj uš bude to jak ftedy že sem tí len nejvečí bojovníci zídu sa sili zmerať abi víťas z nich bol največí. Teda zbroj i sekeru vypucoval som riadňe nech hanbu tam si nezrobím nech viďá fčil račej jak opatriť sa podla módi tej riťerskej správno jest. F čas presňe ten odišli zme do Doriatu kde zápasovanie to malo biť spolu zas s Ga Barakom sami bo Delorian s elfami tími chrumkaví zas boli moc že na holú prdel jeho ďívať sa nekcú. Ga Barak šak aj ináč vystrojiť sa mohol neš čurák svoj luďom ukazovať po cesťe no kmeň jeho asi také zviklosťi má. I tak obludu tú roshodol som uš sa neživiť ďalej so svojho peňázu abi mravom neprivykol dákym že život tak zas móc jednoduchí je. Toť na lov večer poslal som ho prísňe do lesa, že večera jeho čaká tam abi daromní zas ňebol jak oní elfovja tí. I on vrátiv sa zachvílu zpokojňe z ofcov jednou skaličenou a pasťierom ňešťasním jedním ťéš, čo za ním prášil jak splašení, že stádo svoje strážil, on len a bedákať začal smutňe že potvor to jeho bol a oblud ten velikí zmordoval ju zle. Tak splatil som zas zo svojho peňáza jedlo obludovi aš pastier celí ten šťasní bol nakoňéc s toho jak móc šťedrí som mu, a že aj ofcu ďalšú nám pribalil na hlad. Tak plní porádňe zas pobrali zme sa bo zápol ten čakať nás ňebuďe ver.

To ozaj iné bolo jak minule ftedy keď večeru a noclah zdarma dodali nám tu vrúcňe, že poriadňe otpočinúť pred bojom je treba si vraj aby móc nechlastali sme tam uš že gebule nás budú boleť potom z toho. Tak poslúchli zme múdru reč tú skoro, mesto len pokukali zme a šli chrápať.

Ďeň druhí prví súbeh začal sa keď najmocňejší len vihrať mal a silu tak svoju dokázať. I ja ukázal mocní sa biť som velmi, no barbar skalu jednu ďalej zaňésol tak víťazom on osvečil sa biť načo odmenu celú vzal si správno. Barbara toho šak dávno ja poznal som že Crov to je bo šecky fígle tedy ja naučil som ho keď motal sa s našou družinou tedy soplaví ešťe, nuš teda úspech aj moj bol to. Potom nadišiel ten ďeň največí keď turnaj započať mal sa no zaťial spolupijanov svojich trpazlíkov dávnich stretol som teras, že patrilo bi sa aj tú udalosť ňák zapiť pri kartách tak šiel som aj čobi ňije s ňimi sa zvítať. Tu rozdali zme správňe jednu hru i druhú špiritus ďalší zapili zme a aňi ňevjem jako noc uš preč bola a ja pot stolom zadumal som dáko. Tak iba sekeru vzal som nachitro a do boja hnal sa jak strelení abi sťihol som víťaz biť tam. No hlava tá moja ňák lomila mi móc a ruky aňi poslúchať uš nekceli a neš zrichtoval som sa znova na zemi som ból a luďá len ňáké divné meno kričali na mňa. Šak v Dorioňe tam dočítať sa móžťe kto drakobijcom velkím zve sa otftedi bo Arlinove meno uš tam ňenájsť je.

Záznam štvrtí neb jak oblud Ga Barak čaroďeňíkom ukázal sa biť.

Pri tej sláve velkej na ktorú jak účastníkou pozvali nás poobedovať spolu zme zvedeli že škretov speť do hôr trpazlíci z luďami zas rosprášili, kam patria, veď abi chápali správňe kto pánom sveta má biť. No, že voj dáki s Lobgarom veliťelskím statočním sa straťil im v lesoch, čo velká blamáž pre nich vraj je. Že dorodruhov prosja teda nás, krom Ga Baraka toho ktorého pretím ešte zo slávnosti višmarili, skrs ňekultúru jeho abi vípravu tú vyhladali zme a Lobgara čo možno živého vráťili. Tak zas Delorian rozhodol že zo oslavi tej chytro vitriezveť je treba, aby dobrodruhovať mohli zme zas. To ešte potom som ot Oriho, čo trpazlík je slávni ťéž dozveďel som sa, že pot horami Vraními zas drakostvor prebíva a pokladi mu ňechať tam nehodno bi bolo jeho, či vystrojiť s ním kcel bi som sa. Že hútal som včul jak draka zrúbať výhodné bi bolo šak drakobijec ešťe som furt no né? Druhovja moji však ináč višpekulovali že Osiriandu nášmu pomáhať treba je, keď uš oťial zme zišli a čarodej ten lúďil ma abi z elfami tími nešťasními ňeňechával som ho iba, že isto katastrófu dáku zrobili bi zas, tak vípravu tú záchranú robiť šel som s nimi. Uznali zme teda že do Velasu poponáhliť sa vhodné bi bolo jak ďeďina naša domáca zve sa ak neviprával som to ešťe. Uš po cesťe domov ftedi badal som že ostatní na Ga Baraka ňepekňe zazerajú nejak jak zožrať bi ho celého kceli. Ja nechápal som ešťe zaťial počinu ich no Delorian vravel uš mi že Ga Baraka nedobré je sebou vláčiť bo nespratník je to dáki čo ofce cudzie požiera bez dovoleňia čo slušné isto ňeňi. Tak vimisleli zme teda že v ďeďiňe našej ňecháme ho viaznuť bi škodu nerobil všade darmo. Ďalej prešli zme hvozdom družina elfja s čaroďeňíkom len, až do horského mestečka dorazili zme tam. Nadránom tu zas čudná udalosť prihoďila sa mi keď ešťe driemal som pekňe, o hraďe mojom budúcom sníval a dvere moje rozbili sa načisto, načo Ga Barak dnu celí vpadol že hladní je a pivo kce mlel. Vóbec ňerozumel som jak sem aš sa dostal keď hlúpi je oblud to čo ňetrafí ni na vlasní záchot mislím, no raz prišlo mi to potom na um. Nuž šli zme sa znovu teda kompletní uš do lesov Toriských kďe ňešťasník ten poďel sa zblúďilý, ja na voze jak običajňe keď oblud ten zas poňa mojho trápiť počal z dlabou svojou nečistou chňapať. Ja povedal jasňe som mu že riť jeho skopem strašňe keď pokoj mu ňedá vóbec, a on v noci ešťe zmordovať ho kcel tajno, keď žrádlo mu ňedávam uš, prežrel by mi on šecko hňeď zaras. Tak ňekcel som už ňi ja Ga Baraka f kompánii našej jak ňikdo, no on stejňe za nami aj tak lézol kradmo bo pláni svoje kul pritom isto. Došli zme ďeň ďalší do Podhoria a obor ten podlí za nami vliekol sa jak prd dáky plíživí. Tu na noc ďalšiu bďivú čuli zme hen ručaňie horské ňjáke z vonku, čo spať nám zas ňedalo dňes. Dozveďeli potom zme sa, že ozrut to horský zvuky také vidáva rušivé čo slušních pocesních zo sna buďá noci a luďou tunák morduje vraj ten horský nestvor. Odmenu viplaťil by nám vraj starosta keď ozrut ten skoliť šli bi zme. No šli bi zme preca čo bi ňje vravím že navečer ozrut uš ňebuďe v horách blačať tak. Pravdu ver mal som jak ukázať sa bolo no ináč jak mislel som sprvu bo Ga Barak ten po lesoch sám blúďiť začal bez nás a keď do hospody za nami prišel rapotal že včul uš choďiť ňemusíme ňikam, bo ozrut mŕtvi vraj je jak Ga Barak objavil tam náhodou. Viprával ďalej, že toho potvora on aňi ňedotkol sa, všetko len spálilo na popol sa tam, jak ručal ukrutňe uš naposledi ozrut, a hnát jeho velikí jak dókaz smrti jeho doňesol sem. Ftedi zjavil sa nám tam nečakano no stále vykrúcal sa ešťe že čaroďeňíkom on isto ňeňi že ňevie jak celé zrobilo sa to náhodou. Ja viem šak jak bolo to bo podozreňie hňeď mal som naňho jak hlúpo tvári sa jak kúzelník ňakí prestrojení čo družinu našu zlákať kce a potom zhubiť tam šeckích v jaskiňi svojej, keď pozor dávať ňebudú. Vždycki tak robia to zo zvyku černokňažníci tí chitrácki že tupo na luďov móc čumia a zbleskujú ich hňeď ftedy keď ňeďívajú sa zbabelo, tak obluda toho čaroďeňíckeho odhalil som bistro no družiňe ešťe rozhodol som ňič ňerosprávať abi panika nevznikala zbitočňe. To uš však aj Delorian ňéčo vetriť začínal keď do krčmi tej čierni človek sipaví došel a obrovu hlavu s pokladami jeho na zem visipal že vraj on ozruta skolil no odmenu ňekce čo Ga Barakovi tomu kúzelňickému patriť má vlátcovi jeho. Len elfovja tí ešťe ňechápavo na muža toho čumeli že hrďina zaisto je to udatní jak čakať od nich sa mohlo keď slávu mu prevolávali.

Nato zamkol som sa ja na noc do izbi račej riadňe a nič ňevravel nikomu o zraďe tej bo isto Ga Barak ten kúzelňe mišlienky čítať vie.