Holberkovia

Prechádzam temnou Shalimarskou uličkou. Po stranách stoja rozne lacné šľapky, s ktorými sa strávená noc rovná pomalej smrti na syfilis, v kúte rýchlo dýcha spotený hobit pod vplyvom neznámej látky. Ostalo mu iba spodné prádlo. V tom sa predomnou objaví nižšia stará zhrbená dáma. Zpod kapucne handier jej vidieť iba chlpatú tvár a očné zuby trčiace na spodnej strane úst...

"Nenašlo by sa niečo pod zub vznešený pane?" Ozýva sa sykotavý starý hlas...

"Nie!" Odpovedám rýchlo a stručne, toto nemôže byť osoba ktorú hľadám...

"A nejaký peniaz pre starú pani by sa nenašiel?" To už ma fakt naštvalo, taká drzosť, žobrať od kapitána mestskej stráže... Facka ju odhodila až o vedľajšiu stenu, kde sa žobráčka rozbila o stenu, vydala taký zvláštny ston. Taký mužský... To nebola tá žena, uvedomil som si, keď som pocítil bolesť v hrudi a teplú krv v potokoch stekajúcu po mojom tele, Otočil som sa a uvidel ho... Stál tak blízko... A predsa bol odomňa tak ďaleko...

Jeho oblečenie bolo aj napriek jeho povesti úplne jednoduché. Čierne ťažké čižmy, hnedé konopné nohavice a lacný kožený kyrys. Bol malý a ani krásy moc nepobral... A predsa z neho jeho osobnosť iba sršala a ani slabý určite nebol, o čom svedčili aj svaly trčiace z jeho brnenia.

Vytiahol dýku, spätné zúbky spôsobili, že krv sa doslova valila. Skôr než som spadol ešte si ju o mňa utrel. Dopadol som na zem a hlava mi skončila otočená na starú žobráčku. Cítil som ako mi odrezal mešec.

"Prekliata holberkiánska sviňa" chcel som povedať, ale vyšli zo mňa iba bubliny krvavej peny...

Prekročil ma a šiel priamo k žobráčke.

"Teta je vám niečo?" Spýtal sa a pomohol jej vstať. Holberská žena iba zavrtela hlavou...

"Tu máte chleba a napite sa," povedal a z vaku na chrbte vybral chlieb, ktorý bol tak čerstvý, že som ho mohol cítiť, a podal jej ho aj s vakom na vodu, čo mal za opaskom.

"Dôjdete sama domov, alebo vás mám odprevadiť?" spýtal sa ochotne.

"Ďakujem ti Largo, ale choď dať chleba radšej ostatným," povedala staráa holberkiánka a dala sa na cestu...

"Teta! vezmite si ešte tento mešec, vám pomôže viac. A pozdravujte vnúčatá!" A to bolo posledné, čo som začul, kým ma zahalila nekonečná temnota...

Kto sú holberkovia?

Holberkovia sú miešanci, rovnako, ako napríklad kudůci, či polelfovia. Holberkovia sú miešancami dvoch najzámejších rás - elfov a škratov. Za akých okolností môže k niečomu takému dôjsť?

História:

V dávnych dobách počas nájazdov Sha-sových škratov na juh boli mnohé elfie mestá na východe vyplienené. A ako už býva zvykom, škrati zabili mužov a ženy znásilnili a nechali ich žiť, aby šírili myšlienku svojho utrpenia ďalej do sveta. Zvláštnosťou bolo, neznámo prečo, že väčšina elfiek otehotnela. Po týchto zničujúcich bojoch sa stiahli do väčších miest, akými boli Shalimař, či Tal Kamalar. Tu utvorili komunitu. Ich deti niesli elfské znaky, hlavne výchovu, ale ich výzor bol škratmi značne poznamenaný. Po tom, čo toto zistili ostatní obyvatelia, táto komunita bola vykázaná na okraj mesta do najchudobnejšej časti. Ostatní ľudia odtiaľ boli naopak nasťahovaní do ich domovov. Vytvorili im geto. Po pár rokoch, keď už v gete žila tretia generácia Holberkov, počas útoku niekto otvoril škratom bránu a tí zničili veľkú časť mesta. Mesto bolo za veľkých strát zachránené a podozrenie za zradu padlo na holberkov, pretože sú ich najbližší príbuzní v celom meste. Dostali na výber, buď budú popravení, alebo odídu von zo Shalimaru. Všetci zvolili túto možnosť a rozpŕchli sa do okolia severných miest, kde zakladali osady. Či je to s tou bránou pravda, to sa už nikto nedozvie, každopádne holberkovia sú ľuďmi z východných miest a aj ich ostatnými obyvateľmi považovaní za zradcov.

Vzhľad:

Fyzická podoba: Holberkovia podedili mnohé zo vzhľadu oboch pôvodných rás. Po elfoch zdedili najmä obratnosť, farbu pleti a očí a špicaté uši. Po škratoch zdedili tmavé ochlpenie po celom tele (ikeď trochu redšie), ostré rysy tváre, spodné špičáky im trčia zo spodu úst a sú nižší ako elfovia. Oči môžu byť v podstate ľubovoľnej farby.

Oblečenie: Vzhľadom k ich osudu si holberkovia moc oblečenie vyberať nemôžu. Bežni holberkovia sa obliekajú tak ako sa dá, buď je to nepotrebné oblečenie po bežných občanoch, prípadne rôzne vrecoviny a podobne, čiže v praxi vyzerajú ako bezdomovci. Ale ak sa jedná o holberka, ktorý sa stal hrdinom, či inak prišiel k peniazom, pravdepodobne zvolí skôr nenápadnejšie praktické oblečenie, často kožené

Spôsob obživy:

Život holberka je ťažký. Každý deň je bojom o prežitie. Niekedy hladujú dospelí, niekedy aj deti. Hovoriť teda o obžive je zvláštne. Žijú vo svete tieňa budov, vo veľkých mestách, kde v úzkych uličkách okrádajú ľudí, žobrajú, či predávajú pochybné výrobky za pochybné ceny. Ale aj v ich svete, napriek tomu, že to nevidno na povrchu existujú remeslá. Holberkovia sú výbornými bylinkármi, liečiteľmi a výrobcami hudobných nástrojov. Na druhú stranu sa nikdy nestanú takými slávnymi, ako ostatní, lebo o ich tovar nie je záujem.

Obdobne vyzerajú aj ich obydlia. Štvrte, v ktorých bývajú sú nezameniteľné. Nezameniteľné je ticho, ktoré sa tu rozkladá, keď nikde nepočuť veselý rozhovor, ani smiech detí. Nezameniteľné sú ošarpané chalupy zbité z dosák, ktoré sú roznych tvarov, druhov a kvality. Nezameniteľný je smrad špiny a pach rôznych tvorov a výkalov.

Napriek tomu vo vnútri domu to býva často úplne opačne. Príjemná domáca atmosféra, vôňa chutného gulášu, pri ktorom nie je vhodné pýtať sa z čoho je, poriadok, aj napriek tomu, že všetci žijú v jednej miestnosti.

Rodina:

Rodina je pre holberkov základ. Zväčša je jedna rodina celá mestská štvrť. Každý pozná každého. Keď je najhoršie, susedia požičajú chleba, niekedy aj niečo k nemu, veď raz to budú potrebovať aj oni. Blízki príbuzní sa často zvyknú schádzať v tom dome, ktorý je najväčší. Vtedy sa preberajú dôležité otázky poslednej doby, postupne sa hovor odľahčuje, začína sa klebetiť, aj v najväčšej biede sa nájde nejaká tá fľaška niečoho ostrejšieho a posledné zásoby ako občerstvenie. Vtedy sa spieva a tancuje. Holberkovia pri speve v žiadnom prípade nezaostávajú za svojimi elfími predkami. Talent majú snáď ešte väčší a škratie gény dodávajú zvláštnu drsnú farbu, ktorá doplňujemestské balady, ktoré elfčina už tak skresľuje.

Deti sú medzi holberkami plnohodnotnými členmi, od doby, keď sa naučia odlúčeniu od matky. Práve malé deti sú najlepšími zo zlodejov. Nevinná elfská tvárička, hladné smutné oči a v druhom momente si všimnete, že nemáte ani medenák. Napriek tomu deti učia starí rodičia (ktorí už na takú prácu nemajú síl a rýchlosti) čítaťa písať, spievať a podobné veci, ktoré ich od škratov približujú elfom.

Hierarchia:

Najvyššie postaveným človekom je najstarší človek z getta. Potom to ide ruku v ruke s vekom. Jedinou vínimkou je čas, keď jedlo nemá nikto ani susedia. Vtedy sú pri jedle uprednostňované deti.

Jazyk, písmo:

Holberkovia majú veľký talent na jazyky. Vedia hovoriť obecnou rečou (komonom), po elfsky a v gettách sa z nej vyvinul zvláštny žargón zvaný "hallbakha". Okrem toho je väčšina holberkov aj nižším členom zlodejského cechu, vďaka čomu poznajú rôzne značky, šifry, symboly a tajné jazyky či iné spôsoby dorozumievania.

Vojna:

Holberkov sa vojny netýkajú. Žijú si vo svojich veľkomestách, a v prípade vojny "zradcov" aj tak v armáde nechcú. Vedú však svoju vlastnú malú pouličnú vojnu. Každé getto tu má svoj revír, kam už gardisti dlhé roky nechodia. Každé narušenie je dôvodom pre narušenie cudzieho územia a tak sa holberkské rodiny napádajú a tak to ide deň za dňom, bez možnosti ukončenia tohto konfliktu...

Mágia:

Mágia medzi holberkami určite nie je žiadne tabu. Po svojich predkoch zdedili na jej praktikovanie výborné vlohy a tak sa toho určite neboja. Na druhú stranu mágia je drahá a tak sa venuje alchýmií možno tak jeden, dvaja na celé getto. Kúzelníci tu nie sú príliš populárni, lebo sú považovaní za zmekčilých a namyslených.

Náboženstvo:

Bohmi zabudnutí si musia vystačiť bez bohov... je mottom viery holberkov. Napriek tomu už niektoré rodiny začínajú znova nachádzať svoju stratenú vieru a to väčšinou u boha zlodejov Tjalfa a u "Bohyne", ktorá ich má ochraňovať a zabrániť hladu a chorobám

Postoj k hráčskym povolaniam:

• Válečník: Nie práve populárne povolanie, ale občasne sa vyskytuje, najmä ako ochranka starešinu, či úderné jednotky.
• Hraničiar: druidi sa vôbec nevyskytujú (neberiem do úvahy asterionských mestských druidov, pozn. autora), ostatní sú skôr bylinkármi, či liečiteľmi ako prírodnýmí služobníkmi
• Alchymista: Druhé najpopulárnejšie povolanie. Holberkovia radi nahliadajú do sfér a robia rôzne lektvary pre ostatných. Magické predmety nie sú príôiš časté
• Kúzelník: vzťah ku kúzelníkom je pomerne chladný
• Zlodej: Zlodejskému remeslu sa venuje väčšina populácie, či už ide o sicca, žobráka alebo výpalníka

Kockovisko - alebo ako to vyzerá v číslach:

• Základná pohyblivosť: 11
• Rodová zbraň: dýky všetkých druhov
• Váha:40-75 kg (800-1500 mn.)
• Výška:130-195

Dúfam, že ospravedlníte vyjadrovanie v úvode, bolo to použité iba pre vytvorenie atmosféry. Pôvodne táto rasa pochádza z Realms of Arkánia, kde bola popísaná pomerne málo a tak som ju prevzal do môjho sveta a doplnil

S pozdravom DragonRider