Helcequendi

Na začiatku nebolo nič... Bol iba Osud. Jeho existencia ale stála na tom, že všetko je predurčené a nič nie je možné zmeniť. Jeho vnútro bolo ale prázdne. Po nekonečných vekoch osamelosti vyronil šesť sĺz, z ktorých vzyšlo šesť bytostí, ktoré seba nazývali bohmi. Týmto činom sa Osud postavil vlastnej podstate a zmizol. Bohovia medzi sebou mali počas existencie Osudu spoločnú autoritu a to stačilo na udržanie krehkého mieru, ktorý ale vydržal iba v moment ich stvorenia. Po páde osudu začali medzi sebou bojovať. Každý z nich si svoju sféru vytvoril na inej strane universa. O stred spolu neustále bezvýsledne bojovali. Po tomto boji v strede vznikol obrovský oblak magenergie a pozostatky elementov tvoriace Kaalu.

Vplyvom magenergie sa tu vyskytol život. V zemi začali kutať deti Siliciove, trpaslíci, na pláňach povrchu sa začali preháňať nespútaní ľudia, hobiti na nich začali zarábať a vtedy zo západu priplávali Eldari... Naši nesmrteľní príbuzní. Títo elfovia pod vplyvom šialenstva spálili dračie lode. A tak sa začalo obdobie elfov...

Vlastnosti:

Ľadových elfov ich život veľmi ztužil, ale to sa odrazilo aj na ich výzore, a na tom, že v ich ťažkom živote nebolo toľko času na bádanie, ako v živote ich južných príbuzných...

Pre detailistov:

• Pohyblivosť: 11
• Třída velikosti: B
• Výška:155-200 c
• Váha:1200-1900 mn

Přesvědčení:

1. ZkD
2. ZkD
3. ZmD
4. ZmD
5. N
6. N
7. N
8. ZmZ
9. ZmZ
10. ZkZ

Keď aliancia prelomila do ohnivých hôr zdalo sa, že ich bez problémov porazia. Vtom sa ale vyvalilo množstvo škratov z diaľky, z jaskýň vybehli goblini a letecké oddiely na varanoch zhadzovali do stredu aliančných vojsk zápalné bomby. Vtedy sa dokonca z podzemia dostal aj Avatar goblinov, Ghorka. Keď ho zabil Corleon Laretian, získal jeho silu a nesmrteľnosť, temné vojská sa dali na ústup. Aliancia posilnená dokonca o avatara sa pustili plný sebavedomia ďalej. Vtedy sa škrati doslova vyrojili. Počas boja lučišníkov zákerne napadli goblini. Bolo to najväčšie fiasko v histórií nášho národa. Tentokrát sa dali na ústup naše vojská. Počas ústupu sa raz v noci zjavili traja kúzelníci z rodu púštnych elfov. Vyvolali nejaké kúzlo. Zem sa začala triasť a trhať. Na severe sa zdvihlo obrovské pohorie tiahnúce sa zo západnu Kaaly až na východ. Kúzelníci sa znova stratili, Nebezpečie bolo zažehnané a všetci boli šťastní... Obetovali nás.

Rodová zbraň:

Ľadoví elfovia nemali na svoje pôvodné zbrane ako luky a meče materiál. Bolo to preto, lebo z dreva chladnomilných stromov sa luky robia iba ťažko a nič kovové v tejto nehostinnej pustine neprichádzalo v úvahu. Nakoniec si vyvinuli taktiku založenú na tom, že ak budú mať dosť dlhé kopije, tak ich netrafia ani ťažké kyje krollích bojovníkov. Preto sa ich rodovou zbraňou staly práve dlhé kopije (kopí a píka)

Nápadne sa ochladilo. Všade je iba sneh a je taký chlad, že zomierajú aj stromy a zvieratá. Kroli stále útočia, ale nevieme prečo. Nemáme zbrane, a tieto bojové kolosy nás vybíjajú ako keby sme boli iba vzduch. Jedinou možnosťou je stiahnuť sa na západ. Ktovie koľko nás prežije zimu. Ak vôbec niekto prežije...

Chlad a teplo:

Helcquendi sú na chlad zvyknutí. Naopak vysoké teploty ich telo veľmi oslabujú a zraňujú. Preto je zranenie spôsobené ohňom dvojnásobné a ľadové zranenie je polovičné. Taktiež sú viac náchylný na úpal, či strádanie smädom, ale naopak pojmy ako nachladnutie sú zriedkavé (toto ale nechávam na PJ).

Zimu nás prežilo minimum. Raz v noci prišla jedna žena, celá žiarila. Povedala, že keď chceme, vezme nás pod svoju ochranu. Nedokázali sme odporovať ponuke, smrť bola príliš blízko. "vám už nepomôžem, ale vašim deťom áno." Povedala záhadná žena, zodvihla ruky a rozplynula sa ako svetelná žiara. V tú noc bolo svetlo ako cez deň a zvieratá krotko pribehli úplne blízko, až sme ich mohli pohodlne uloviť. Zapredali sme svoje potomstvo. Všetky deti, čo sa rodili boli albínické. Na druhú stranu aj omnoho viac pripravené na život v pustine. V tej dobe sme taktiež začali používať na lov oštepy a kopije...

Izolácia:

Izolácia kultúry Helcquendov vytvorila rôzne objavy, ktoré iné národy nepoznajú. Pravdepodobne najdôležitejším je takzvané ľadové sklo toto dokáže vyrobiť každý alchymista z rodu ľadových elfov. Na výrobu jednej mince je potrebný práve jeden mag. To iba v prípade, že je ľad zmrznutý a vytvarovaný do požadovanej formy. V prípade, že nie je, cena je dvojnásobná. Naraz môže vyrobiť alchymista najviac (úroveň) mincí tohto skla a trvá mu to 1 smenu. Toto sklo je na omak studené, a vydrží teplotu do cca 100°C. Pri vyššej sa ale okamžite roztopí. (preto pozor na ohnivé kúzla, ak sa v ruksaku zlejú dokopy lektvary, môže to spraviť VEĽKÚ neplechu). Elfovia z tohto materiálu vyrábajú aj rôzne nádoby, či hroty zbraní (je pevnejší ako sklo), Jedinou nevýhodou je nemožnosť očarovať zbraň z tohto materiálu.

Taktiež si vivinuli techniku, pri ktorej sa nezabárajú do snehu. Toto ale neplatí pre čerstvo napadnutý sneh. Musí byť trochu sadnutý (hlavné slovo má PJ). Pretože sa nezabárajú, náročnosť terénu je ako na lúke. Okrem toho nezanechávajú stopy (respektíve ich takmer nevidno, ale podľa čuchu ich ide sledovať normálne).

Helcequendi dokážu rozložiť oheň aj na snehu. Je to podobné ako indiánske neviditeľné ohniská. Vykopú dieru do snehu a rozložia tam pyramídu tak, aby sa nedotýkala spodkom dna. keď sa oheň rozhorí, spodné vlhké drevo bráni dotyku s vodou a bočné steny zľadovatejú. Táto technika je životne dôležitá a pozná ju každé dieťa.

Nevýhodou je, že klasické povolania sa z ich národa postupne vytlačili a preto musia získať o 20% viac skúseností na prestup na vyššiu úroveň.

Výzor:

U helcquendov došlo počas jednej extrémne tvrdej zimy k mutácií. Odvtedy sa začali rodiť výlučne albínické deti. Ich vzhľad je preto nezameniteľný. Sú vysokí, vyšší ako priemerní ľudia. Ich pokožka je úplne biela, takisto aj vlasy vďaka tomu získali akési mimikri. Dokážu sa schovávať v snehu pravdepodobnosť schovania je 20 + (stupeň obratnosti)%, hraničiari a zlodeji si môžu pričítať aj svoju úroveň. Ich tvári dominujú elfské uši, ktoré ale nie sú až také špicaté ako u lesných elfov a červené oči albína (preto majú nižšiu charizmu). Napriek tomu dokáže byť ich pohľad veľmi pevný, bezprostredný a presvedčivý, čo pri troche cviku môže byť aj ich silná stránka. Ich telo je pomerne silné, asi tak ako u ľudí.

Stál tam a pozoroval ma. Jeho postava vôbec nepripomínala elfa, a vôbec nie vznešeného. Bol vysoký a svalnatý, skoro ako barbari. Najviac ma zaujala jeho tvár, ošľahaná vetrom s úzkymi očami, celá biela, bez náznaku odtieňa. Jeho démonické červené oči sa mi zavrtávali do tela a pomaly doliehaly na myseľ. Začínal som mať z neho strach. Hovorili mu "Chladná oceľ". Jeho oblečenie tvorily rôzne kože bielej farby, niektoré huňaté, niektoré hrubé a pevné. Jeho oblečenie bolo majstrovským dielom. Zčasti zbroj, zčasti ochrana pred zimou, a napriek tomu veľmi dobre vyzerajúce oblečenie. Dlhé vlasy mal rozpustené a ich farba splývala s farbou šiat. Keď zistil, že som historik cestovateľ, zmenil tón zo zastrašujúceho na neutrálny. Spýtal sa, či nechcem vidieť snežné pláne severu. Súhlasil som. A tak sme sa vydali späť do jeho vlasti...

Psychika:

Osud ľadových elfov bol jedným z najhorších zo všetkých rás. Museli sa spoľahnúť iba na seba. To im vydržalo dodnes. Žijú v malých komunitách po celom severe, kde sa každý člen môže na toho druhého spoľahnúť. Ak sa stratí dieťa, pôjde ho hľadať celá osada a neprestanú, kým nezistia, čo sa s ním stalo. Tieto komunity sú veľmi súdržné, preto je z tejto rasy iba málo dobrodruhov. Taktiež sú voči ostatným rasám veľmi podozrievaví, až paranoickí a veľmi uzavretí. Ich výzor im tiež nedodáva na sebavedomí. Často sa im totiž stáva, že sa na nich niekto pozerá a oni na neho vrhnú taký pohľad, že musí uhnúť zrakom. Vtedy sa prebúdza ich paranoya a vyvolávajú konflikty. Keď sa ale niekomu podarí získať si ich dôveru, má takmer úplnú istotu, že ho nepodrazia. Svojich priateľov berú totiž ako rodinu a preto si ich vyberajú dlho a pozorne.

Keď som sa ho raz spýtal, kedy začínajú elfovia považovať niekoho iného za priateľa, odpovedal, že vtedy, keď mu môžu veriť. Na otázku, koľko má priateľov mi povedal, že šesť. Až neskôr som sa dozvedel, že práve šestke ďakoval každé ráno. Vždy vstal, otočil sa tvárou k slnku a začal pomaly hýbať rukami a gestikulovať, a pri tom niečo hovoril. Nikdy sa mi nepodarilo dostať sa tak blízko, aby som vedel, čo to bolo. Vždy, keď sme sa dostali do väčšej osady, či mesta, bol k iným rasám nedôverčivý a nejak strácal svoju svojskú silu, ktorú mal, keď v Pláňach lovil soba svojím kosteným lukom, či zahnal skupinu barbarských zlodejov len pomocou kopije a pár slov. Keď sme sa dostali na územie jeho ľudu, nedôvera sa stratila. Každý nám ochotne poskytol obydlie, stravu aj informácie, a vtedy som ho videl prvýkrát sa smiať. Vtedy som sa aj dozvedel, že ideme za jeho sestrou, ktorú opustil, keď ju dali rodičia na štúdium mágie do Corleonie...

Helcquendi ako hrdinovia:

• Válečník: Veľmi časté povolanie vzhľadom na situáciu v ktorej žijú. Musia odolávať krollím hodrám a musia si tiež zabezpečiť potravu. Ďalej si vyberajú častejšie bojovníka ako šermiara
• Hraničiar: Toto povolanie si vyberajú iba vodcovia loveckých oddielov, či špeciálne jednotky v armáde. Vzhľadom k tomu, že tu nie sú hvozdy, druidi tu nie sú zastúpení vôbec.
• Alchymista: Často sú to skôr liečitelia, či spracovatelia ľadového skla, ale napriek svojmu pomerne nízkemu počtu sú veľmi dôležitým článkom spoločnosti.
• Kúzelník: Ak sa dieťa narodí s magickým nadaním, je s takmer stopercentnou pradepodobnosťou poslané na štúdium v hlavnom meste. Mutácia mimo iného spôsobila, že toto nadanie sa prejavuje omnoho menej často ako predtým, ale je oveľa silnejšie.
• Zlodej V tejto kultúre sa zlodeji v podstate nevyskytujú, ale ak by sa niekto dostal na juh, má veľmi dobré predpoklady na toto povolanie.

Keď sme prišli do Corleonie, prvýkrát som uvidel to, čo Helcequendi nazývajú Veľkými mestami. Už to neboli malé obytné kupole. Toto mesto bolo pod takou obrovskou kupolou celé. Najviac ma zaujala obrovská skala uprostred mesta, vznášajúca sa vo výške asi dvadsať sáhov nad zemou. Prezradil mi, že zabrúsenie skla zapríčiňuje, že slnečné lúče zahrievajú túto skala preto tu ostáva teplo aj v noci, či vtedy, keď je kupola pokrytá snehom. Mesto bolo skutočne obrovské, a nad ním sa dokonca vznášali ostrovčeky, na ktorých boli ďalšie domy a budovy. Keď nás prišla jeho sestra uvítať, uvidel som prvýkrát niekoho, kto využíval mágiu v bežnom živote. Zavolala si vznášadlo a odviezla nás k sebe domov. Vyzerala úplne ináč ako jej brat. Ani oči neboli také kruté. Boli príjemnejšie než väčšina normálnych očí. V kombinácií s jej krehkým výzorom to spôsobilo, že som nechcel veriť, že sú vôbec obaja elfovia, nieto, že dokonca súrovenci...

História:

Po príchode vznešených elfov na Kaalu vládol pokoj. Až keď alchymista Sha-sa nevytvoril prvých škratov. Škratie vojská začali terorizovať celý kotinent. Vtedy najväčšia aliancia všetkých dôb (elfovia, ľudia, hobiti a trpaslíci) podnikla ťaženie do jeho ďalekého sídla. Všetko prebiehalo hladko a keď už prišli k ohnivím horám a víťazstvo bolo na dosah, všetko sa zmenilo. Obrovské škratie armády boli vo svojej domovine takmer neporaziteľné a goblinov v tamojších skalných komplexoch nepredčili ani trpaslíci. Cesta slávy sa stala útekom a bojom o vlastný život. Aliancia získala náskok približne jeden deň. Vtedy sa zjavilo desať púštnych elfov a zo zeme vyrástlo obrovské nepriestupné pohorie, ktoré oddelilo Sever Kaaly od juhu. Škratov od aliancie. Všetci slávili víťazstvo, ale na niekoho zabudli... Na tých, čo ostali na severe. Tieto hory zmenili aj klímu. Na severe zavládlo ľadové počasie, ktoré zabíjalo všetko živé, rastliny aj živočíchy. Naopak na juhu sa oteplilo na subtropicke podnebie. Severní elfovia nemali takmer žiadne zbrane a na obranu pred škratmi a krollmi, ktorí boli rovnako stvorení a vtedy ešte ovládaní Sha-som, si niečo museli vyrobiť. Luky v tomto prostredí mrzli a praskali, meče nebolo z čoho vytvoriť. Nakoniec si vyrobili dlhé kopije. Boji vhodné aj na boj aj na prípadné vrhanie. Taktika elfov často spočívala aj v nástrahách ako vykopané jamy, do ktorých škrati popadali a oni ich iba dorazili. Medzitým objavili aj zvláštnosť na poli mágie. Ľadové sklo. Najprv sa z neho začali vyrábať Nádoby a hroty zbraní. Fungovalo namiesto kovu. Nakoniec sa rozhodli, že jednu z osád zakryjú kupolov z tohto materiálu. Tak vznikla Corleonia. Jej tvorba ale trvala niekoľko rokov. Stala sa hlavným sídlom Helcquendov. Časom vzniklo ešte niekoľko takýchto miest. Tieto kopule Totiž poskytovaly ochranu pred zimou snehom a aj škratími nájazdníkmi. Dnes sa tieto kopule týčia nad každým zo starých miest. Tie nové majú z tohto materiálu vyrobené domy (podobajú sa na iglú, len sú väčšie). Takto sa podarilo Helcquendom postupne stabilizovať a upevniť si svoj post samostatného národa.

Po pár rokoch života v Corleonií povolali moju milú do boja s krollmi ako bojového mága. Padla, aby uchránila svoju jednotku... Vtedy ma už na severe nič nedržalo. Prešiel som pomedzi stráže, poslednýkrát som sa pozrel na toto krásne a zvláštne mesto a spolu s kupeckou karavánou som sa vydal temnými jaskyňami naspäť na juh...

Viera:

Helcquendi veria ako posledný národ v starých bohov. Ich vedomosti po teologickej stránke sú najvyššie zo všetkých rás. Vedia, ako bol vytvorený svet, kto sú šiesti veľkí bohovia a vedia aj o avataroch. Ich vedomosti sú im vštepované počas celého života a neexistuje ľadový elf, ktorý by svoju vieru nejako skrýval, alebo popieral. Veľká šestka/starí bohovia: Tieto dva názvy sa používajú pre najpôvodnejšie bytosti - vládcov živlov. Sú to bohovia elementov Ohňa (Ignis), vody (Aquatus), vzduchu (Aeris), zeme (Silicius), temnoty (Maggat) a svetla (Aurora). Na začiatku si rozdelili vesmír ma 27 častí (kocka 3x3x3). Opačné živly stály v strede protiľahlých strán. O ostatné sféry sa vždy podelili. Okrem prostrednej. Tu po Dlhých dobách bojov vznikol obrovský oblak magenergie - astrál a v jeho strede svet - Kaala. Kaalu dlho spravovali títo bohovia, ale keď sa na ňu pozerali zistili, že funguje aj bez nich. Vtedy vybrali najväčších hrdinov doby (dobrých, zlých aj neutrálnych) a usporiadali turnaj. Tí najmocnejší sa stali Avatarmi - nižšími bohmi. Na miesto avatara sa mohol vždy dostať ktokoľvek, stačilo vyzvať niektorého z nich a poraziť ho. Postupne sa starí bohovia prestali ukazovať až sa na nich úplne zabudlo... Keď ale Helcquendi ostali opustení a začali strácať nádej, dodali im ju starí bohovia (vraj ich naučili rôzne veci, ktoré predtým neboli známe). Navštevujú ich dodnes a nikto si nedovolí pochybovať o ich moci, či úmysloch. Helcquendi sa k šestke modlia vždy pred nejakou dôležitou udalosťou a každé ráno im ďakujú za nový deň.