Šepot lístia
| Autor: | Andros |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 14 |
Lúče zapadajúceho slnka ledva prechádzali cez husté konáre stromov. Pod Melardovými nohami zaprašťali halúzky. Tento les sa mu vôbec nepáčil. Opatrne vytiahol šíp i luk a pokračoval ďalej. S nabitým lukom v rukách sa cítil bezpečnejšie, no myšlienka strávenia noci na tomto prekliatom mieste ho napĺňala hrôzou.
Ja, obávaný bojovník ľudského rodu, sa bojím prespať v lese. V lese! Šialene sa rozosmial... Keby to bol zničený hrad obývaný temným mágom, nič nepoviem, ale v lese!
Pobavene odložil luk s tulcom šípov, zložil si štít z chrbta a oprel sa o strom. Cha! Nič ma v tomto lese nemôže ohroziť! pomyslel si hladiac hladké drevo luku. O chvíľu dodávajúc si odvahu namýšľanou smelosťou zaspal...
Náhle sa prebudil na vytie vlka. Bola tmavá noc, stromy akoby naschvál zabraňovali mesiacu nazerať svojím svetlom do nútra lesa. Melard zobral štít, prehodil si ho na chrbát a pokračoval s napriahnutým lukom naprieč lesom.
Je mi jedno, že je noc a že je to iba les... Nemôžem tu už viac zostať!
Ale môžeš, ozval sa temný hlas v Melardovej mysli.
Melard sa ihneď obrátil pripravený vystreliť, ale oproti nemu stál len mohutný strom.
Nikto tu nie je, to sa mi muselo iba zdať...
Nezdalo sa ti to, povedal opäť temný hlas nasledovaný krikom a chrapľavým smiechom odznievajúcim v Melardovej mysli.
„Kde si? Vylez von!“ zvolal vyľakný Melard do temnoty lesa.
Znova začul chrapľavý smiech: Pozri sa lepšie. Som tu pred tebou...
Pred Melardom bol ten strom, o ktorý sa opieral počas spánku. Melard odpovedal striehnuc na strom: „Nemaj ma za blázna! Je tu iba strom!“
V mysli sa mu znovu ozval pridusený smiech, ktorý Melardovi spôsobil takú bolesť, že pustil luk a chytil sa za hlavu. Iba strom?
„Tak čo teda si?“ zašepkal spotený Melard a pozrel na strom. Zjavili sa na ňom dve červené bodky ... oči.
Melard sa od zdesenia obrátil a s výkrikom začal utekať.
Mne neujdeš! ozval sa hlas v Melardovej hlave a v tom momente sa potkol o koreň stromu.
S hrôzou sa obrátil. Pozeral do tých červených očí a plaziac sa pokúšal utiecť z dosahu vraždiaceho stromu.
Ja ešte nechcem zomrieť. Nemôžem zomrieť!
Hrôzou hnaný Melard sa plazil až kým nenarazil na kmeň nejakého stromu. Opäť zacítil tú mučivú bolesť v hlave a zazrel pár červených očí skláňajúcich sa nad ním. Posledný výkrik pred smrťou a ... ticho.
Nad lesom sa zjavilo slnko. Začalo svitať. Nastal nový deň...
Diskuze
Lúče zapadajúceho slnka ledva prechádzali cez husté konáre stromov. Našľapoval pomaly. Našlapoval po tichu. Zrazu pod jeho nohami zaprašťali halúzky. Zastal. Tento les sa mu vôbec nepáčil. Opatrne vytiahol šíp a zastrčil ho za napriahnutú tetivu. S napriahnutým lukom v rukách sa cítil bezpečnejšie, no myšlienka strávenia noci na tomto prekliatom mieste ho napĺňala hrôzou. Smrtelnou hrôzou.
Náhle sa prebudil na vytie vlka. "Ja som zaspal! Ja som zaspal!" pomyslel si. Nevedel kde, nevedel kedy. Dlho nespal. Stále cítil štiplavú vôňu vzduchu a chlad, ktorý mu prenikal do pľúc pri každom nádychu. Temná noc, stromy akoby naschvál zabraňovali mesiacu nazerať svojím svetlom do vnútra lesa. Postavil sa, zobral štít, prehodil si ho na chrbát a pokračoval s napriahnutým lukom naprieč lesom.
Je mi jedno, že je noc a že je to iba les... Nemôžem tu už viac zostať!
Ale môžeš, ozval sa temný hlas v jeho mysli.
Ihneď sa obrátil pripravený vystreliť, ale oproti nemu nič nevidel. Žiaden človek, žiaden pohyb... nič.
Nikto tu nie je, to sa mi muselo iba zdať...
Nezdalo sa ti to, povedal opäť temný chrapľavý hlas, ktorý sa ozýval v útrobach zeme.
„Kde si? Vylez von!“ opvedal nesmelo vyľakný do temnoty lesa.
Znova začul ten nepríjemný smiech: "Pozri sa lepšie. Som tu pred tebou..."
V mysli sa mu znovu ozval pridusený smiech, ktorý mu spôsobil takú bolesť, že pustil luk a chytil sa za hlavu. Ten hlas v jeho hlave neprestával znieť. Podlomili sa mu kolená a on padol na ihličie.
„Kde si?“ zašepkal spotený a pozrel na strom, ktorého temný tieň sa nad ním skláňal. Zjavili sa na ňom dve červené bodky ... oči.
Nevládal sa postaviť. Každá bunka jeho tela sa chvela strachom.
Uprene sa zahľadel do tých krásnych oči. "Krásnych" pomyslel si "musím už blúzniť." Ale v skutočnosti ho priťahovali. Ten oheň v nich. Planuli. Zatvoril oči, no stále ich videl. Pozeral do tých červených očí a kľačal.
Jeho pery sa pohly a v duchu povedal: "Ja ešte nechcem zomrieť. Nemôžem zomrieť!"
Opäť zacítil tú mučivú bolesť v hlave. Posledný výkrik pred smrťou a ... ticho.
Nad lesom sa opäť zjavili zlatisté lúče. Začalo svitať. Nastal nový deň. Deň ako včera, deň ako zajta... Iba o jedného menej...
maja krátka úprava :-)
IMHO dalo sa z toho vyťažiť viac
irook: tak ale aj hra bola pôvodne na základe fantasy literatúry a tak... a čo taký zlý ent? Ale ukončime túto debatu...
Drobný postřeh: Nevím, jestli tomu ve slovenštině není jinak, ale já bych tedy nikdy nenapsal "nabitý" ani "napřažený" luk. To spíš "natažený" a nebo to nějak opsat.
Jinak, povídka jako celek dle mého názoru nestojí za nic. Zápletka bez nápadu, hlavní postava dokonale šedá, podání slabé.
irook:
Takže ideální fantasy je Román pro ženy, protože tam Viewegh nezmiňuje žádná pravidla Dračího doupěte? Doufám, že si se striktním vyloučením pravidlovosti příspěvků v tvůrčích rubrikách děláš jenom legraci. Upřímně doufám...
Něco jiného je příspěvek, který se striktně drží vyprávění "Jak jsme hráli dobrodružství a umřel nám chodec", do něhož se občas vmísí hlášky hráčů, kteří pochopitelně nejsou postavy, něco jiného vyloučení zápletek a bestií. Co bude příště, označíš za pravidlovost výskyt elfů a trpaslíků?
Osobně mi nevadí výskyt osob, příběhů a věcí z pravidel, jsou-li organickou součástí příběhu, nejen veřejnou připomínkou "Takhle to bylo v pravidlech!" A tento příspěvek takový není.
Dám víc, než bych dal obvykle. Asi cítím potřebu něco kompenzovat.
Raynor:
Velký Zlý Strom (PPE, Bestiář), Temný Hrad Obývaný Ještě Temnějším Mágem (PPZ, Průvodce hrou, Nástin zápletek pro postavy na 1.-5. úrovni). Třeba.
Zdravím,
V posledne dobe nemám veľa času, ale pokúsil som sa tú trošku, čo mám, využiť a "pustil" som sa do tohto dielka.
Najprv som sa rozhodol si z textu vybrať nejaké slová a slovné spojenia, pri ktorých som sa zastavil:
,,obávaný bojovník ľudského rodu" - znie to ako poriadne klišé. Autor mohol aj inak (napr. opisom) naznačiť, že bojovník je človek. Ale podľa mňa to ani nemusel robiť, pretože tá informácia podľa mňa nie je ža tak dôležitá.
,,O chvíľu dodávajúc si odvahu namýšľanou smelosťou zaspal" - chýbajú tam čiarky oddeľujúce prístavok od zbytku vety.
,,nútra" - dúfam, že preklep, pretože má byť vnútra.
Radil by som na priamu reč v myšlienkach ani nie tak využítať italics, ale skôr to robiť nejako takto: ,[priama reč]’. Hoci ani italics nie je zlý, ale toto mi príjde viac použivané. A v tomto prípade sa italics ešte pôže použiť na iné účely ako je napr. zvýtaznenie slov, viet - o čo bol aj pokus, ale pôsobí dosť neprehľadne.
Súhlasím s Raynorom s tým, že je na začiatku príliš mnoho krátkych úderných viet, ktoré tam sú zbytočné.
Obecne by sa dal tento príbeh zaradiť k tým, ktoré povedali to, čo mohli - teda, že autor dobre využil možnosti ponúkané témou. Práve siahodlhé litánie textu na tému, ktorá je obmedzená - to je veľmi často aj môj problém - potápa kvalitu príbehov. Ale autor to s množtvom textu neprepískol, skôr naopak: dalo sa to rozpísať možno o trochu viac (IMHO).
Ale podľa mňa je to nuda. Príbehová zápletka nemá šťavu a aj samotný príbeh je akoby bez duše. U dlhého príbehu by to odradilo (viď. môj prvý príspevok v ČaE), ale nudu kompenzuje to, že je tam málo textu. Je to príbeh typu "prišli a niečo urobili (niečo sa stalo)" a ja takéto veci nemám veľmi rád. Chýba mi tam duša, dušička, štavy... - proste hĺbka.
Osobne som tam nevidel žiadne symboly. Názov, podľa mňa, znie dobre preto, lebo bol vybraný po napísaní textu - robí to veľa autorov, takže v tom nevidím nič zlé. Avšak, možno aj som mimo...
Mne osobne toto dielko veľa nepovedalo.
Môj verdikt: 2*...
Darian
irook: Čo je tam pravidlové?
Na začiatku na mňa zaútočili krátke vety. Všade sa dočítať že krátkymi vetami sa korení Napätím. Ale krátke vety v celom texte pôsobia podľa mňa až príliš primitívne. Prvé dve myšlienky napísané italicom sa mi zdajú rozprávkové/blbé (rozprávky mám síce rád, ale...). Celé je to krátke... nič proti, ale zápletka "strom ožije a zabije" sa mi zdá krátka, jednoduchá...
P.S.: ako môže pustiť do pampersiek a hneď potom sa vyspať?
Trochu viac by som opísal hrdinovu hlavu... teda to čo je v nej. Myšlienky a pocity.
Nič moc.
Mě se to líbilo, je to strašidelné, napínavé a má to dobrý konec, měl štěstí a to k životu patří... Možná bys mohl příště skusit psát česky, ale mě slovenština nevadí...
No, původně jsem Šepot listí nechtěl ani schválit, ale nakonec jsem se rozhodl opačně. vedly mě k tomu následující důvody:
- krásný symbolický název
- nenucený a stejně krásný konec
Ale co mezi tím?
Slovečina je jazyk sice velmi podobný češtině, ale v některých věcech je naopak zase velmi odlišný. Bohužel, protože musím hodnotit i gramatiku a stylistiku (neb od toho tu jsem, že), pokusím se shrnout některé (doufám, že to jsou) nedostatky:
- Pravidlovost: i když se autor opravdu snažil, aby z příběhu vyřadil všechny věci jakkoliv se dotýkající pravidel, nepovedlo se to zcela - ožívající stromy v hvozdu a myšlenka zničeného hradu obývaného temným mágem, jsou stále příliš čitelné (ať už to psal autor s jakýmkoliv záměrem)
- Načasování: jedná se o krátkou povídku s hororovým nádechem - některé věci je potřeba prozradit později, třeba to, že hlas patří stromu a že ten strom "žije" a hýbe se. Takhle je to suché a atmosféra dosti ztrácí.
- Stylistika: pokud někdo chce přímo vypíchnout některé obraty, nijak mu v tom nebráním. Já spíše jen obecně připomenu, že je potřeba se více "vypsat" a bude to slušné. Na skladbách vět a volbě slov je vidět "začátečnictví". S tím se nedá dělat nic jiného, než mít "talent od boha" a nebo psát, psát a psát.
Suma sumec, zapůsobilo na mě kouzlo nechtěného (tedy, nevím, jestli autor měl přesně takovýto záměr napsat opravdu symbolický a protikladný konec), ovšem děj trpí typickými nedostatky začátečníků. Dá se to ale překousnout.