Určite všetci poznáte tu situáciu keď vo vašej družinke nastanú spory. Ale prehĺbili sa uź niekedy takto?

Quentin a Bajen boli bratranci. Quentin bol začiatočný zlodej ktorý „mal“ vždy pravdu. Bajen bol jeho mladší bratranec ale aj tak to bol on čo mu vždy kryl záda ak došlo do tuhého. Žili pokojným životom v meste. Raz však do mesta zavítal namyslený kúzelník, ktorý mal veľa peňazí. Lákava korisť pre Quentina. Ale situácia sa vyvinula kúsok inak. Feamir, ten kúzelník, sa práve vracial z cesty na ktorej prišiel o dvoch druhoch. Celý príbeh porozprával bratrancom a tý sa rozhodli že sa k nemu pridajú za menší žold. To ešte netušili do čoho vstupujú.

Cestou k nim pribudli ešte dvaja spoločníci. Krol válečník Khanzo a elf hraničiar. Predstavil sa ako Leor. Aj týto dvaja sa už dlhšie poznali. A tak v spoločenstve, ak to moźno tak nazvať, vznikla kúsok zvláštna situácia. Družinka bola rozdelená v podstate na tri skupiny. Bratranci Okyenovci, neústupčivý a čestný zlodeji, Khanzo a Leor, ktorý podľa Quentinovho názotu boli celkom v pohode aj na to že nemal rád Krolov a stále si z neho robil srandu a nakoniec na Feamira, toho namysleného kúzelníka, ktorý si myslel že je všemohúci. Ale v spánku je zraniteľný každý.

Takéto myšlienky sa odohrávali v Quentinovej hlave. Kúzelníka chcel v noci zabodnúť. Nemal ho v láske. Ale Bajen, aj keď bol mladší vedel načo Quentin myslí. Poznali sa roky. A tak mu to vyhovoril. Vraj ho stačí okradnúť.

No raz je to tak a Quentin sa s Feamirom stále hádali. Jeden nevedel zniesť toho druhého. Cítili jeden z druhého hrozbu. Našťastie tu boli ostatný ktorý ich držali od seba. Ale v Quentinových očiach robil Feamir stále viac a viac chýb. Vedel že keď príde o svoje prstene bude bezmocný. Bez mágov je nahratý. Quentin vedel že tá ista situácia nastáva aj po ráne pred Feamirovou koncentráciou. Bol dosť všímavý hlavne čo sa týkalo Feamira.

Bajen taktiež vedel že Quentin veľa nevydrží. Stačila mierna provokácia a natiahlo sa to na dlhší spor. Chcel Quentinovy pomôcť. Vymysleli plán.

Mienili kúpiť uspávacie prášky do jedla a počas Feamirovho „spánku“ mu vziať čo sa dá. Nešlo im o majetok. Len o číru radosť z víťazstva, z pomsty. Prečo to neurobili jednoducho v noci? Feamir niečo tušil a oni dvaja vedeli že sa nejako proti ním chráni. Vedeli že ak nie je vyčerpaný je mocný. A tak keď oslobodili zámok, treba podotknúť že hádky stále pretrvávali a družinka sa poznala necelé tri dni, Okyenovci sa nevedeli dočkať kedy dôjdu do mesta. Ale kto môže vedieť či sa tam dostanú?

Quentin s Bajenom si boli istý. Verili že to ešte vydržia, že tam dôjdu. Netušili čo všetko sa môže stať. Ak boli schopný vyslobodiť zámok od škretej zberby a ešte vziať čo sa dá bez toho aby sa o to delili..čo sa mohlo stať?

Je pravda že zámok oslobodili, ale prišli v ňom o dvoch druhou. Koho vinou? Každý by povedal že ich zabili škreti. Ale videl to tak aj Quentin? Feamir stále pustil jeden blesk. Treba priznať že čo „strela to mŕtvy“. Ale stále pustil len jeden blesk. A potom sa len s úsmevom na tvári sledoval boj. Quentinova nenávisť voči kúzelníkovy sa prehlbila. Hlavne po smrti Khanza a Leora. Pretože aj za ten krátky čas si ich stihol obľúbiť.Aspoň že slušný pohreb sa im podarilo vybaviť. Veď kto by nechcel byť pochovaný na zámockom dvore?

Quentin z ich smrti obviňoval Feamira. Ale pred ním to nahlas nehovoril. A Bajen s ním súhlasil. Nič iné mu neostávalo. Teraz musel podržať svojho bratranca a nemohol ho nechať ponížiť. Ponížiť. Keby len to. Stále by to bolo lepšie ako...

K bráne mesta to už nebolo ďaleko. Len pol dňa cesty. Avšak stmievalo sa a tak bol čas utáboriť sa. Kedže Feamir bol už dosť rozhádaný s Okyenovcami a tak dokonca odmietol spať ich v stane. Možno to bolo tým že bratranci pýtali sto zlatých ako zálohu. Vraj ju vrátia. Feamir im však neveril. Ale to bola len ich pomsta za to ako sa k nim zachoval v zámku. Ale to tu nepatrí.

Quentin sa nevedel dočkať rána keď sa prebudí. Vedel že už o takomto ćase bude mať Feamirovo zlato a cennosti. Znova treba však podotknúť, nešlo im o cenu ani nič čo stým súvisí. Mola to radosť z víťazstva v Roztržke.

Quentin a Bajen vstali skôr ako Feamir. Avšak nič neplánovali. Prebudil ich útok tigra na tábor, respektíve dve tábory. Bajen bol ťažko zranený a tentokrát musel Quentin zachraňovať jeho. Jeho luk sa už niekoľkokrát osvedčil a ani teraz tomu nebolo inak. Tiger padol mŕtvy a Bajen sa z toho dostal. Ale sám nebol schopný dôjsť až do mesta. To už bol Feamir hore. A Quentin sa rozhodol že bratranca odvezie v trakáči, ktorý hodnotovo patril kúzelníkovy, ale on sa oň vôbec nestaral. A tak z neho vyhodi všetky veci. Pár šavlí, zbrojí, proste všetko čo plánoval Feamir zpeňažiť. Nič z toho nebolo Quentinove ani Bajenove. Ale právom to nebolo ani čisto Feamirove. Predtým trakáčik nosil Khanzo, aj keď Feamir ho kúpil, veci čo v ňom boli patrili škretom ktorých pobila celá družinka. A presne tu vznikla najväčšia a zároveň aj posledná hádka Quentina s Feamirom.

Quentin musel mať pravdu. Nemohol dopustiť aby Feamir dosiahol svoje. A Feamir tiež. Tomu zas šlo o majetok. Bez trakáča by tie veci do mesta nedoviezol. Bajen sa do tohto sporu radšej nemiešal. Vedel že sám by neporiešil nič. A vtedy sa objavil..

Skôr ako hádka dosiahla najvyššieho stupňa a to súboja sa objavil rešpektom prebývajúci čierny rytier. Quentin aj Feamir vedeli, že kto si ho získa na svoju stranu, môže celý spor vyhrať. A tak to skušali všetkými rôznimi prostiedkami. Ovlplyvňovali ho majetkom, slovami, lichôtkami. Čím sa dalo. Ale skôr ako sa stihol pridať na niektorú stranu znova ich napadli tigre. Úplne zabudli na to že sa nachádzajú v ich revíri.

Tento boj určite vyhráme. Len aby si Feamir zase nesadol a náhodou nazačal bafkať z fajky. To fakt už neznesiem.

Quentin sa nemýlil. Bolo to tak ako si myslel. Feamir pustil blesk. A znova „čo strela to mŕtvy“. Pravidlo sa osvedčilo. Ale Feamir sa už dalej do boja nezapájal. Quentin to zbadal a začal mu hovoriť:
-Stále vravíš že si mocný, tak sa ukáž!
-Vieš bojovať len slovami? Čo tak sa zapojiť aj so zbraňou!
-To okrem jedného blesku už nič viac nedokážeš?
Tón akým to Quentin povedal vyprovokoval Feamira. Ten ale len zovrel päste a nevšimal si ho. Čakal len na ten správny okamžik.

Predsa sme to zvládli aj bez toho nafúkanca. Predsa nieje žiadny problém aby traja nezrazili jedného tigra.

A tak boj bol predsa len úspešný pre dobrodruhov. Quentin „zavesil“ tigrovi poslednú. Vyzeral že je v poriadku ale po chvíli sa mŕtvy zvalil na zem. Posledné slová čo začul boli
-Aby si vedel, toto dokážem

Ale nikto iný to nepočul. Bol to, akoby, vnútorný hlas. Bajen to nechápal aj keď niečo tušil. Pretože na Quentinovom tele objavil spáleninu. Inak si to vysvetliť, ako takto, nedokázal. A rytier nemal ani tušenia čo sa deje.

Bol to určite ten kúzelník. Quentin mal pravdu. Mali sme ho hneď zabodnúť keď sa nám nepozdával. Ma nasvedomý smrť Khanza a Leora. A určite tomu nebude inak ani v prípade jeho predchadzajúcich spoločníkoch. Ale teraz je pri sile. Musím vydržať do mesta. A nakoniec, možno, že pomstiť sa bude chcieť sám Quentinov otec.

Celú cestu Bajen nemyslel na nič iné. V mysli sa mi zjavovalo bezvládne telo Quentina. Pritom sám ho niesol aby ho pochoval na mieste, ktoré mal Quentin najradšej. V jeho chalupe. A tak isto si predtavoval ako môže vyzerať mŕtvy Feamir.

Nasledoval dej udalostí ktoré tu je zbytočne opísať. So smrťou postav nemajú nič spoločné. Treba spomenúť len Jednu.

Bajen sa vybral za Quentinovým otcom a všetko mu povedal. Ten ťažko prijal synovú smrť avšak sám pomstu vykonať nemohol. Nebol v najlepśom fyzickom stave. Ale od stalo vstal muž v zbroji a sám sa ponúkol že pomstí smrť Quslingovho syna. Nebol najstarší. Mohol mať tak dvadsať. Viac nie. Bol to učenec u Quentinovho otca, starého Quislinga. Quentina nikdy osobne nepoznal, ale cenil si starého muža a preto sa na to chcel podujať.

Bajen Cerriballeonovi porozprával celý príbeh aj dôvody svojho podozrenia. Cerriballeon nebol najjemnejší a tak vedel, že jediná možnosť ako nájsť vraha je zabiť všetkých podozrivých. Tak chcel aj vykonať.

V krčme sa zoznámil s Feamirom a Shaiderom. Shaider, to bol ten čierny rytier. Carriballeon ho obdivoval. Mal rád silných válečníkov ktorý vedia pomôcť v boji. Zas k Feamirovi cítil niečo úplne iné. To čo počul od Bajena ho tak nútilo činniť. Dokonca mu nepodal ani ruku. Feamir nemohol tušit že ho upodozrievaju zo smrti Quentina.

Bajen bol vždy veľkorisý čo sa týkalo pitia. A tak sa ponúkol že pôjde objednať. Avšak teraz to nebola jeho veľkorisosť, ale túžba pomstiť sa.

Keď sa nová družinka zoznámila, najedla a vypila si spolu, Shaiderova a Feamirova hlava padla na stôl. Spali ako jednoročné decká. Carriballeon nemal žiadny súcit. Vedel že Shaider s tým nič nemá a tak ho nechal tak.. Ale s Feamirom to bolo inak. Jeho posledný súd, a dokonca tak kruto, vykonal priamo v krčme. Naliali mu do úst olej a zapálili mu to priamo v ústach. Potom pre neúctu k vrahovi mu sťali rovno hlavu. Stačilo presvedčiť už len barmana k čomu stačilo 200 zlatých a obojručák, ktorý videl práve v akcii. A ešte miestneho táraja Estora ktorý si mohol vziať truhličku zlata od Feamira. Bolo vnej 2000 zlaťákov a tak to bola postačujúca suma. Znvoa opakujem nešlo im o bohatstvo.

Možno si to Feamir ani nezaslúžil. Možno ho stačilo vystrašiť, mučiť a pustiť. Vystašiť ho tak aby už nikdy nevinných nezabíjal. Ale potom prečo? Pretože ani Quentin si to nezaslúžil!