V uličke bolo ticho, len občas bolo počuť zaerdžanie koňa v hostinskej stajni opodial. V sychravom počasí postáva urastený muž v lanovom oblečení cez ktoré ma prehodenú zásteru s tmavnutými flakmy po krvy. Muž stojí zahladený do zeme, zahladený v zamyselní si nevšímajúc blížiaceho sa trpaslíka ktorí sa k nemu tichým a pevným krokom približuje. Zrazu však malí trpaslík šlepňe do kaluže a žblnknutie muža preberie zo zamyslenia. Otočí sa a...

Zoltán: Ahoj Vojto čo sa tak plížiš vylakal si ma.

Vojto: Hoj hoj, no len sa neposer čo nemáš čisté svedomie. (smiech)

Zoltán: To je dnes zas deň že. (vysoký muž sa zamračí odpluje si a čaká čo mu odpovie trpaslík)

Vojto: Ále ani mi nehovor, sichravo a zima jak v škretej jaskyni.

Zoltám: Už aby to bolo nechce sa mi tu mrznúť.

Vojto: Mi hovor, včera som tu čakal dve hodiny a keď som potom do nej vrazil nôž začalo to páchnuť ako nohy starého krola.

Zoltán: Asi jedla hnilé pomije (mohutný smiech), no čo, veď niečim sa živiť musíme. Takže včera si mal tiež robotu?

Vojto: Hej, ani mi nehovor.

Zoltán: Prečo boli dáke komplikácie?

Vojto: Ani nie, keď som s tou sviňou skončil tak bolo všade plno krvy a šéf povedal že to mám upratať.

Zoltán: A pre koho si robil?

Vojto: Neviem, nepoznám, ale bol pri tom.

Zoltán: A čo bol spokojný?

Vojto: No z výsledku asi hej, ale keď som jej podrezal hrdlo tak zbledol ako plesnivý syr. (smiech)

Zoltán: Takže dáky páprdo čo to bol zač dáky teplý elf?

Vojto: Ale ani neviem bol celý zahalený, ale sračkár to bol poriadny keď som jej potom rozrezal brucho a črevá vypadli na zem tak sa hneď pogrcal. (nastal hrubý smiech)

Zoltán: No som zvedavý čo to bude dnes, asi riadne hovado keď nás zavolali oboch.

Vojto: Hej počul som, že váži skoro 150 Kg.

Zoltán: To sa máme na čo tešiť dúfam, že to bude rýchlovka a moc sa nezaseriem od krvy.

Dvere na baráku kúsok za dvojicou sa potichu otvorili z dverí vyšiel malí plešatý muž v koženom oblečení a tváril sa velmi mrzuto.

Vojto: Uff, šéfe , ale ste nás vylakal.

šéf: Daj si pohov Vojto, za chvílu je tu nech ste hotový čoby-dup, poďte dnu urobíme to tam.

Zoltán: šéfe ževraj je to poriadne hovado, mohli by sme to spraviť račej vonku.

Šéf: Zoltán len s aneboj dnu je dosť miesta (na tvári malého plešivca sa objaví úškrn)

Po vstupe do večšej miestnosti z jedným dubovím stolom na ktorom leží balíček muž odchádza zadným vchodom. Trpaslík pristúpi k balíčku a rozbalí ho nájde v ňom jeden dlhý a ostrý nôž a sekáč na mäso.

Vojto: Tak čo chceš sekáč, alebo kudlu?

Zoltán: Daj mi kudlu a dúfam že je riadne ostrá nech to ide hladko.

Vojto: Neboj je ostrá jak britva, bude sa to šmýkať jak po masle (smiech), tak na mne ostane zas hrubá robota.

Zoltán: A čo zo zviškom, však vieš s tým čo ostane?

Vojto: Nič ako vždy utopiť v žumpe, alebo dať zožrať psom a sliepkam (na trpaslíkovej tvári sa zjaví úškrn)

Zoltán: No tak už idú poďme na vec...

Do miestnosti vchádzajú dvaja statný muži v lanových zásterách, na dlhej drevenej palici nesú za nohy zaviazané divoké prasa, to sa hompála z podrezaným hrdlom a tak sa naša dvojica mesiarou trpaslík Vojto Kovadlina, a krčmárou syn Zoltán Salaj dávajú do práce s porcovaním kanca...