Hamster  16. 3. 2008 v 12:22:02

Děkuji

ad silueta - chjo... a to sem slabiky počítal... ale hodně jsem to měnil a musel jsem zapomenout je znovu spočítat když jsem něco změnil... tohle je chyba, na kterou si dávám pozor.. ale tady mi unikla.. a je hodně výrazná : (

když si to teď znovu čtu, silueta - ukryta je fakt otřesný...

ostatní... chyby... dělám často a mě osobně mi tak nevadí... pro mě je moje básnička dokonalá : ))) ale silueta mě mrzí : (

Darian  16. 3. 2008 v 11:58:54

Lyricko-epická báseň, pohrávajúca si na romantickej báze s tematikou (nešťastnej) lásky a smrti.

Báseň sa mi vidí komplikovaná. Expozícia akoby trvala až do deviatej strofy. V množstve opisov, úvah a voľných motívov sa čitateľovi stráca epická linka. Na jednej strane v tom badať autorov zámer, lebo sa motívy, i keď sú niektoré značne klišé (ruža, holubica) a voľné (to znamená, že svojím obsahom odbočujú od trendu stanoveného témou), radia do fungujúcej štruktúry. Autor zrejme chcel rozjímať nad láskou, ukázať prostredie v sýtych básnických farbách a dať básni nádych klasickejšieho lyrizmu (všimnite si napríklad, že v dielku je pomerne dosť epitet). Teda zámer na jednej strane, no na druhej strane je v básni ozaj málo napätia a človek sa stráca, kým sa dostane k pointe – k zisteniu, že ide o nešťastnú lásku - a k príbehu. Vidím toto ako nedostatok, pretože báseň takto vlastne v niektorých častiach myšlienkovo riedi samu seba.

S týmto potom súvisí aj snaha zaujať značne spoetizovanou rečou. V lexike sa ukazujú spoetizované slová, vo vete potom značne archaizovaná a prisilne invertovaná, afektovaná syntax. Z básnických prostriedkov, ako už bolo naznačené, dosť výrazné sú epitetá (opäť to trochu evokuje archaickosť a básnickú reč). Toto všetko má, samozrejme, tiež svoj účel (estetický, eufonický, je to prejav básnického výrazu, ktorý ako taký nemôžeme označiť za chybný), problém však je, že je to prehnané.

Množstvo širokospektrálnych umeleckých opisov, odbočiek, rečníckeho pátosu odvádza čitateľovu pozornosť do tej miery, že si na niektorých miestach ani nepovšimne, že sa vôbec niečo deje. Zámerne nelogická kompozícia príbehu takisto k dobru nepridáva. Na konci, v poslednom dvojverší, potom chýba náboj, ktorý by (lebo je to dospenie situácie) tam mal byť.

Čo sa týka zvukovej stránky, je celkom zaujímavé si všimnúť, ako sa v prúde viazanej reči zvýrazňujú voľnejšie dvojveršia – a tým viac-menej ich obsah. Čo sa týka rytmickej stránky, odvážim sa povedať, že je pomerne eufonická, i keď nastrojená. Niekde však vznikajú nedostatky – najmä keď sa autorovi nepodarilo udržať zvolené rytmické metrom pri rýmoch (striedajú sa prevažne žensko-mužské a mužsko-ženské). Väčšinou je to na miestach, kde v rýmových slovách nie je rovnaký počet slabík alebo nesedí prízvuk (pozn.: napr. „silueta“ je cudzie slovo, má 4 slabiky, i keď sa to na prvý pohľad nezdá; podobne „krev“ sa nebude rýmovať s “na rtech“, je tam len vzdialená asonančná podobnosť e-e, ale prízvuk vonkoncom nesedí).

Báseň miestami nadmieru spoetizovaná, miestami klišé, no na druhej strane aj dosť vydarená a použiteľná. Taká rozporuplná. Síce nehodnotím tou vyššou známkou, ale pridávam plus a prianie z anotácie Balad a romancí od Jana Nerudu, ku ktorým som sa vďaka tejto básni zas vrátil a strávil pri nich pekné sobotné popoludnie:

„Volím slovo prosté,
chci tu báji vypravovat,
z úst jak lidu roste.“