Falhir  24. 6. 2007 v 12:54:30

No, co dodat...
Snad jen to, že částečně souhlasím s Dvojčepelem. Píseň dobře vystihuje trpaslíky jako takové a to je dle mého názoru to nejdůležitější!
Co se týče gramatiky - má cenu ji rozebírat v souvislosti s trpasličí písní? Ne, a proto hodnocení gramatiky vynechám.
Ovšem s něčím souhlasím i se Skorpionem. Rytmus je opravdu nedokonalý - ale což, dokonalý nedokonalý, tady jde spíš o to, že zazpívat tuto píseň je opravdu ošemetnou záležiostí. Jak by ji asi zpívali elfové? ;-)
Již tu bylo zmíněno mnoho věcí, píseň má spíše více pozitiv, je vystihující, ovšem zazpívat jí...
Celkový dojem je tak na 3 hvězdičky.

Dvojčepel  24. 6. 2007 v 8:40:47

Dariane, mě se těžko zavděčit, ale když vidim trpasličí, těžko soudím soudně...Nerozdávám moc hvězdiček,ani když mám dobrou náladu,ale tohle mě těší,když všichni opěvujou elfy a málokdo vzdechne po trpaslících...

Darian  24. 6. 2007 v 0:44:00

Dvojčepel, neber moju poznámku, prosím, nijako neadekvátne, len ako konštatovanie, možno povzdych:

Keby sa každému čitateľovi dalo zavďačiť tak jednoducho ako Tebe...

Griot Ombra  23. 6. 2007 v 23:10:48

Tak tohle teda opravdu nevím,jestli bych zařadila do poezie,
2)nechtěla bych se doztknout Dvojčepele,či autora,ale opravdu neshledávám nic nadprůměrného....Leda možná o námětu by se dalo uvažovat,jako o dobrém...

Dvojčepel  23. 6. 2007 v 20:43:30

Clap Clap Cla

Zdravím vás přátelé. Ti co občas přečtou mé "žluté" hodnocení, vědí, že nerad hodnotím kladně a lépe jak 3 hvězdy. Avšak dneska to tak nebude.

Konečně jsem se dočkal něčeho co jako velikej příznivec trpaslíků rád hodnotím. Hned mě k ní napadla melodie na kytaru, což znamená že jí autorovi zhudebním.
Jedinečně vystihuje charakter trpasličího národa, jejich chuť do boje, do kutání. Odhodlání a nebojácnost. Báseň, či píseň, se dobře čte, rýmy sedí a nejsou krkolomné.

Úžasná tvorba, autora musím pochválit ikdyby mě za to měli ukamenovat.

Hodnotím zcela jednoznačně za 5 hvězd, bez jediné výtky kterou bych k dílu měl.

Těším se na další dílo podobného rázu. S úctou a poklonami Dvojčepel

Skorpion  23. 6. 2007 v 13:37:35

Darian: Uch... co dodat.

No po Darianově kritice nám tu toho moc nezbylo. Nejmětší problém je rytmus, nedokážu si představit, jak bych tohle zazpíval.

Darian  23. 6. 2007 v 10:10:15

Asi pieseň. A trpaslícka, teda óda na silu, statočnosť, vernosť s fluidom mierneho pátosu, ktorý sa od nej asi aj očakáva. Napriek tomu som mal niekedy z dielka pocit, že skôr ako o trpaslícky hymnus ide o dityramb, ktorý by, napríklad, spievali opití elfovia na maškarnom bále.

Úvodný refrén pôsobí sviežo, je plný entuziazmu. Prvý nahodený motív, k nemu (dorýmovaný) ďalší, druhý nahodený, k nemu ďalší... Všetko vytvára celkom zaujímavú mozaiku života a charakteru trpaslíka. Je to pekný rám. Druhý je motivicky takmer totožný. Ich zrejmejšia funkcia je piesňová a ešte ju spomeniem ďalej.

Ostané časti piesne sú štvorveršové a ospevujú vlastnosti trpaslíka. Problémom je ich nízka inovácia. Vo väčšine z nich je leitmotívom, určujúcim motivickým základom vlastnosť sily. Ďalej badať aj istú neviazanosť. Niektoré štvorveršia majú sylogizmy, vzťahy vyplývania pomimo a skôr by som povedal, že sú to rýmovačky – veľmi vidno to v 4. a 9. štvorverší, celkovo v kontexte viac. Opäť, piesňovosť: Ako veľmi je závislá v piesni forma od obsahu?

Keďže ide podľa mnohých znakov v tomto prípade naozaj o horlivú snahu o pieseň, je veľmi dôležitý aj rytmický rozbor. Jeho previazanosť s formálnym nie je náhodná – grafémy v umelých piesňach súvisia s fonémami, pretože pri čítaní, resp. prednese alebo spievaní textu vždy si všímame aj grafickú formu verša rovnako intenzívne ako fonetickú.

Pri rytmizácii nám vyvstáva pojem prozódia, ktorá predstavuje akýsi súbor pravidiel, ktoré platia pre rytmus diela. V tomto ohľade musím poznamenať: Neplatia v reálnom čase, teda by nemali pri tvorbe diela; je to skôr len akási univerzália, nie však norma. Alebo „ťahák“ pre ľudí ako som, napríklad, aj ja, ktorí si pri rytme nevystačia len so sluchom ;-).
Pri rozbore rytmiky tohto konkrétneho počinu som sa opieral o sylabický systém. Je to hlavne preto, že sa jedná o typický piesňový rým, vybadať to pri rytmickom rozbore veršov a aj s pragmatického dôvodu: sylabizmus je najznámejší aj medzi laikmi (ako bežní kritici, tak aj autori rátajú slabiky, je to empirický overiteľný fakt). Na sylabickom systéme sa zúčastňujú tieto rytmické prvky (opäť vidíme previazanosť formy a rytmu):

Tieto pravidlá uvedieme na pravú mieru, funkčne zasadíme do prostredia našej básne. Veľmi jednoducho prídeme, pri prvom pohľade na verše, že snáď všetky mnou vymenované body, ktoré charakterizujú ideálnu vnútornú mierku sylabického verša, jeho metrum, neplatia. Pri pohľade druhom však v oboch trochu odlišných funkčných úzoch dielka, v štvorveršiach i v oboch refrénoch, však zbadáme kombinačné verše. Napríklad pri prvých štyroch veršoch prvého refrénu:

Ako vidno, touto fintou sme si pomohli natoľko, že si vieme lepšie uvedomiť zvukovú stránku verša, v ktorom takto: platí rovnaký počet slabík (konkrétne, v oboch refrénoch je zachovaný 14: 6 || 8 bez zmeny), vymedzili sme intonačnú prestávku (||), hoci tu z mne neznámych dôvodov chýba interpunkcia, vidíme, že takto objektívne platí rytmicko-syntaktický paralelizmus a s jeho platnosťou i združený rým. Pri tomto rozbore vlastne aj vidíme, že oba refrény majú nekolísavý, rovnorodý rytmus. K nemu významne prispelo použitie zvolania „hoj“. Ďalej sa uplatňuje intonačná prestávka a výborne funguje, pretože oddeľuje vždy rovnaký počet slabík – nenarušuje rytmický impulz ako v štvorveršiach, ktoré rozoberieme teraz.

V dielku je desať štvorverší, pričom si musíme všimnúť ich spoločné znaky. Autor si zrejme uvedomil dôležitosť rytmického dojmu, pretože na začiatku každého štvorveršia sa stretávame s úplne rovnakým impulzom, ktorý je len v dvoch hlavných lexikálnych variantoch (Trpaslík je silnej chlap, Trpaslíci ... sou). Síce je prvý impulz nesmierne dôležitý, dokonca má svoj zmysel pre rytmus (obsahovo je na škodu!) aj jeho slabá variantnosť, no ním všetko nekončí. Práve naopak: V istých ohľadoch dokonca sťažuje situáciu.

Je potrebné rátať s intonačnou prestávkou – prvý celok je sedemslabičný, preto potenciálny poslucháč očakáva jeho opakovanie v treťom celku, čo sa ideálne dodržiava iba v troch prípadoch. Takisto párne časti by mali mať rovnaký počet slabík, čo je ideálne opäť asi iba na troch miestach. Ďalej neustále vsúvanie refrénu za každú z desiatich iných spevných častí. Nerozumiem tomu, pretože na jednej strane dosť viditeľne badať fonetickú previazanosť jednotlivých štvorverší, na strane druhej je za každým vyžadovaný v speve refrén. A to ešte trocha čudne, vyslovene nepochopiteľne v pomere 7 : 3 v prospech toho prvého, pričom myšlienka i realizácia obsahu je až priveľmi podobná. Povedal by som, že druhý refrén sa tam proste „dostal“ : autor si asi uvedomil, ako dobre sa mu s použitou schémou podarilo naplniť metrum. Celkovo by som však povedal, že myšlienka tak častého opakovania refrénu nie je dobrá, na počúvanie určite nie (je totiž nepomerne výraznejší rozsahom ako ostatné), lyrizmu, naopak, nevadí – neruší sa dojem, práve naopak, nastáva hymnická kumulácia.

Pokúsil som sa aj stanoviť metrum štvorverší. Asi mnohí z Vás teraz zaškrípu zubami, ale vzal som si na to kalkulačku a začal počítať sylaby, rátať ich v každom verši a robiť ich aritmetické priemery. V praxi to vyzeralo takto:

Z týchto údajov, ktoré sú priemerné a pomáhajú nám, jedine informatívne vidno, že vo štvorveršiach rytmus kolíše. Prirodzene, dôležité sú aj odchýlky (tu v rozmedzí 1-2 slabiky), ktoré keď akceptujeme, prídeme k záveru, že rytmus môže sedieť i nesedieť. V tomto prípade však už metrum naznačuje častejší výskyt kolísavosti.

Po tomto môžme – konečne! :-) - čiastočne konštatovať, že rytmus štvorverší nie je až tak pravidelný. Napriek tomu sme touto počtárskou metódou „nevyhrali.“ Vtip aj s pointou prichádza na záver.
Nazval by som to duchovia v stroji, objektívne ide o nestabilitu fonetiky a gramatiky (štylistiky a morfológie) jazyka, ktorá spôsobuje, že i exaktne dodržané metrum nie je v konkrétnej aplikácii naplnené a, naopak, dá stretnúť aj s rôznymi ústupkami. Napríklad: Marsia mala k Holgerovej poznámke o chybe v tom, že vynechala čiarky pri oslovení v texte svojej básne Bhealltainnová noc tento postreh, ktorý je veľavravný: „K formální stránce - oslovení sladká vílo. Ano, vím o tom. Má gramatika říkala: Dej tam ty čárky, dej tam ty čárky. Patří tam! Ale nějaké schované rytmické já do toho šeptalo: Ale mně se tam nehodí. Nechala jsem se přemluvit tichým našeptáváním, i když vím, že tam správně být mají (a přemýšlela jsem o tom pěkně dlouho). Důvod? nehodí se mi tam, když si to říkám, tak tam čárky nepatří, on je tam prostě neřekl. (…)“

Myslím, že najoptimálnejší je zlatý stred, preto som sa pri písaní mojej state neobmedzil len na kritiku, ale snažil aj vysvetľovať, no zároveň uznávam, že o teoretický systém sa nemožno oprieť úplne, nie je však tak celkom na škodu, keď ho človek pozná. A okrem iného, je to len jeden z množstva prozodických systémov. Tento je však veľmi známy a zaužívaný, aspoň intuitívne, aj u nás na serveri, preto som sa snažil – pri tomto diele použitom ako príklad – ukázať trošku odbornejšie jeho fungovanie.

Do pozornosti Vám, milovníci rytmu alebo nádejní tvorcovia nádejných piesní, ešte dávam Holgerovu kritiku k mojej básni Nimbrethil, kde osvetlil pozadie akčného prístupu k tejto problematike: Každý prípad je ojedinelý a jedinečný. S týmto je potrebné súhlasiť a akceptovať... umenie (iné slovo sa tu asi naozaj nehodí) literárne.

V kontexte rubriky predstavuje tento pokus o pieseň slabší počin. Možno mu vytknúť formálne, ale aj obsahové nedostatky. Rozmýšľali ste niekedy o súčasných literárnych archetypoch a stredovekom idealizovanom typizovaní? Prepáčte trošku irónie, ale na tomto dielku tieto súvislosti badať.

Možno by cestou bolo vynechanie „echt“ fantasy a snaha o vlastné hľadanie – nie však vzoru ani typu, ale hrdinu, lyrického subjektu, ktorý by ukázal viac z Vás. Takto sa napíše dielko, ktoré povie: „XY má rád trpaslíkov.“, čo pri mnohých iných dielach, iných spracovaniach, iných riešeniach formy a autorských postojoch povie veľmi málo.