Články&Eseje

Básne Niorisa E`su Mariola Hodnocení: Kvalita

Autor:
Přidáno:
Hlasovalo: 6

Na začiatok treba povedať že elf Nioris E`su Mariol je jediným elfom ktorí zomrel na "absolútnu blaženosť". Aby som to vysvetlil tento elf bol taký nadšený svojim okolím až sa dobrovolne rozhodol opustiť svoje telo a tať sa súčasťou prírodného ciklu :). Z toho aj vyplíva druh jeho poézie.

Rosa

Tak žiari ten kvet,
a v kalichu jeho,
sa zrkadlí svet,
a pôsobý blaho.

Každé skoré ráno,
kvapky vody vznikajú.
A ako v moriach bahno,
na rastliny sadajú.

Ta vlaha sa zachytí,
v škárach na listoch,
ráno slnko zasvieti
a žiary na kvetoch.

Kúzlo trvá len chvílu
a potom pominie,
a žiary slnečného svitu,
sa rosa rozplinie.

Západ slnka.

Sa tá gula prenádherna
gúľa nebom do stratena.
Na oblohe s ňou v duet kričí
pár Čajok čo vzduchom sviští.

Ten žiarivý kruh žltého svetla,
dáva teplo vôňu leta.
A v zime svojou teplou rúčkou,
pred mrazom chráni teplom lúčou.

Tá žiara sa Slnkom nazýva,
zeleň pod jeho svetlom rozíma.
Tak sa slnko túla oblohou,
len raz dene s tou istou polohou.

Márna bola by to škoda velká,
keby stálo na mieste skrátka.
Len malú časť sveta by tá žiara,
svojim teplom ovievala.

No najkrajšým okamihom,
je odchod slnka ponad morom.
Tá prenádherná hudba svetla,
na hladine sa trblieta.

Táo chvíla posvetná je,
pri západe nik nepracuje.
V záplave zlata farieb pekných,
sa Slnko vzdáva púti dlhých.

V ten okamih nastáva hodina,
keď Mesiac v striebe rozíma.
Potom on sa vydať musí,
na púť dlhú medzi hviezdy

Nargharond

Toto miesto snaď sám mocný stvoril,
keď doň nádheru svetých vložil.
Tu sa zrkadlí krása božských zemí,
na svete sa už nič podobné nevitvorí.

Sa tu tiahnu lesi plné stromov,
nedohliadnuc ľudských domov.
Tá panenská čistota tu ričí,
množstvo rastlín kvetou pučí.

A v tieni stromov možno svetých,
zver tu chodí v stádach hojných.
Pasie sa tu zvery druhou vela,
od srnky peknej po jaštera.

Tu sa dážď javý ako poklad,
keď vydíš vodu na listy padať.
A keď vlaha slnkom zaschne,
ten vzduch, och dýcha sa tu krásne.

Tu si prajem stráviť jar svoju,
leto jeseň ba aj života zimu.
A potom keď už príde čas oddychu,
prejem si tu zhynúť potichu.

Lebo len vtedy budem ozaj šťastným,
keď moje telo splinie z lesm krásnym.
Tak pocítim ja les a les pocíti mňa,
to bude moja najšťastnejšia hodina.


P.S.: ospravedlňujem sa za pravopis ale je to moja slabá stránka :(((
P.P.S.: Ďalšie ukážky poézie známich autorou mojho sveta sa sem budem snažiť poslať čo najskôr.

Diskuze

 Uživatel úrovně 0

oprava:...mistrnné veledílo. Podle mě to za ten jeden experiment stojí!


 Uživatel úrovně 0

Super, bezva!!! I když se to blbě čte (jako že sem Čech) a je tam na mě moch zrkadlení. Jo a lidi, mimochodem, ty moje básničky nejsou slovensky - i když je to hodně podobný - jsou starousedlicky :-)))))))


 Uživatel úrovně 0

Je to fakt hezký. S poezií moc zkušeností nemam, ale myslim, že pokud bys místo dradičních rýmů: střídavý-ABAB a sdružený-AABB vložil do jedné strofy více veršů a utvořil tím třeba rým postupný-ABCABC nebo přerývavý-ABCDCFD a tak podobně ( což je ovšem určitě otrocká práce hodná básnického umu), stalo by se z těchto básní mistrné veledílo. Podle mě to ze ten jeden experiment stačí!

Tak přestaň chatovat, zasedni a ponoř se do psaní! UŽ SE TĚŠIM!


 Uživatel úrovně 5

gula je Koule, proste teleso ktoré vznikne rotáciou kružnice oklolo osi o 360 strupňou. :)


 Uživatel úrovně 0

Dobry.Co to je Gula?