Akudu
| Autor: | Kamerask |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 17 |
Skupina: Nestvůry magického pole
Životaschopnost: 6
Útočné číslo: (+2+5/+3)=10 (zobák)(2x za kolo)
Obranné číslo: (+4+2)=6
Odolnost: 15
Inteligence: 1
Velikost: B-C
Zranitelnost: zviera
Pohyblivost: 19/šelma
Poklady: nič
Zkušenost: 250
Bojovnost: 10
Popis:
Vzhľad
Akudu je vták, vysoký až 2-3 sáhy. Je podobný pštrosovi, ale má masívnejšie nohy a telo. Dokáže bežať veľmi rýchlo, ale sa aj rýchlo unaví.
Jeho perie je sfarbené do červena, často so zelenými, alebo žltými fľakmi na dlhom mohutnom krku, alebo nohách. Výnimočné na ňom je, že má dva krky, a dve hlavy. Každá hlava je veľmi veľká, s bielym, obrovským zobákom a čiernymi očami. Akudu má na tele len veľmi malé, 40 coulov dlhé krídla, takže nedokáže lietať.
Zmysly
Akudu má dokonalý zrak. Vidí ostro do vzdialenosti až 100 sáhov. Má taktiež dobrý čuch. Cíti do vzdialensoti až 50 sáhov. Počuje len do vzdialenosti 10 sáhov.
Dve hlavy
Ako som spomenul už vyššie, Akudu má dve hlavy. Tieto dve hlavy majú každá svoj mozog a každá ovláda len jednu časť tela. Problém je pre Akuduho v tom, že hlavy majú rôzne správanie a vlastnosti.
Jedna sa napríklad bojí vody a druhá ju miluje. Jedna je zaťažená na ľudskom mäse, druhá preferuje skôr zvieracie, atď. Každá Akuduho hlava je jednoducho iná a zväčša sa nevie dohodnúť s tou druhou. To je pre Akuduho dosť zlé, lebo by bez poriadnej kontroly nad sebou jednoducho neprežil
Avšak ešte u mladých Akudov sa jedna hlava stáva vodcom, resp. dominantnou hlavou, a preberá čiastočnú kontrolu nad druhou. Vtedy prestáva mať Akudu problémy sám so sebou a začína žiť obyčajný život. Druhá hlava sa musí uspokojiť s jej osudom "sekundárnej" hlavy.
PJ sám určuje, ktorá hlava bude dominantná( môže si taktiež hodiť k%). Môže niekedy nastať situácia, že sekundárna hlava odmietne poslúchnuť príkaz dominantnej, a tak sa pokúsi vymaniť z jej kontroly. Vtedy nastane vlastne "skrat" v ich nervovom obehu a Akudu spadne na zem, kde sa bude zvýjať a snažiť nad sebou získať kontrolu, čo mu potrvá 4-7 kôl. Tam je veľmi zraniteľný.
Životné prostredie a Obydlia
Akudu žije prevažne v teplých oblastiach saván. Vyhovuje im tam otvorené prostredie, ktoré im umožňuje voľný pohyb. Dá sa však na nich naraziť aj na lúkach teplého až mierneho pásma, ale v oveľa menších počtoch.
Akudu nemajú stále príbytky. ZVäčša prespávajú pod nízkymi stromami, alebo v húštinách s kermi. Samice majú hniezda pri skalách, kde vychovávajú mladé. Hniezdo však potom časom opustia
Rozmnožovanie
Akudu sa rozmnožujú v lete, hlavne cez teplé noci. Samec, ktorý sa ide páriť poprvýkrát si nájde partnerku, pre ktorú je to tiež nové. V noci sa spária a odvtedy žijú spolu v akokeby "manželskom zväzku". Samec obstaráva partnerke po celý čas tehotenstva potraviny a začína s tvorbou hniezda na dobre vybranom mieste pri skalách, avšak nie ďaleko od húštiny rastlín.
Po 3 mesiacoch naliahne samica 2-4 obrovské vajíčka, na ktorých počas ich obdobia vývoja sedí. Po mesiaci sa z nich vyliahnu mladé Akudu.
Zo začiatku ich vychováva matka, ktorá ich učí postarať sa o seba a ovládnuť svoje telo kým sa jedna hlava nestane dominantnou. Mladé Akudu to majú veľmi ťažké, lebo sa ich hlavy nevedia dohodnúť a často kvôli tomu padajú na zem. V 2 rokoch( vtedy sa presne stáva jedna hlava dominantnou) sa ich ujme otec a naučí ich loviť. V piatich rokoch mladé dospejú do svojej plnej výšky a krásy.
Život
Akudu zaberú celý svoj život prechádzaním z miesta na miesto. Sú to tvory, ktoré nemajú radi trvalé bydliská a usadia sa len vtedy, keď majú mladé. Ináč zväčša putujú po savanách a lúkach a žerú. To je to, čo robia najradšej
Čím sú však Akudu starší, tým sú unavenejší a putujú stále menej. Približne vo veku 27 rokov sa nakoniec usadia niekde v húštinách saván. Tam si potom vybudujú skromné hniezdo, v ktorom prespávajú. Cez deň sa bavia sledovaním okolia, naháňaním strachu postavám, alebo lovom.
Akudu sa dožíva okolo 33 rokom.
Potrava
Akudu je všežravec a živí sa skoro všetkým, čo mu príde pod zobák.
Často loví antilopy, žirafy, či iné kopytníky, ktoré sa na savane hojne vyskytujú. Menší jedinci sa uspokojia aj s hrabošmi, či inými hlodavcami, avšak ich musia chytiť veľa
Z vegetariánskej potravy Akudu jedáva exotické ovocia, ktoré svojim zobákom drví a žerie len jedlé časti.
Akudu môžte taktiež vidieť, ako obhrýza konáre a kmene stromov. Je to preto, lebo mu kôra pomáha v trávení, a taktiež si tým ostrí zobáky.
Lov a Boj
Akudu sa za dobu svojho vývoja vyvinul veľmi jednoduchú, ale účinnú loveckú techniku. Akudu sa rozbehne proti nepriateľovi a snaží sa ho zhodiť. Pre nepriateľa je to pasca na Obr~12~ uhne/ spadne a je zranení za 1-6 životov. Ak nepriateľ v pasci neuspeje, spadne, je zranení a nemôže na ďaľšie 6-Odl kôl vstať, a brániť sa zbraňou či štítom. Akudu ho vtedy zvyčajne dorazí.
Akudu dokáže zobákom zaútočiť buď 2x na tú istú psotavu v jednom kole, alebo raz na dve rôzne postavy v jednom kole.
Ochočenie a Domorodci
Aj keď sa to nezdá, Akudu sa dá ochočiť, ale veľmi zložito, kvôli jeho dvom hlavám. Keď sa to však niekomu podarí, stáva sa z neho dobrý spoločník, na ktorom sa dá dobre a rýchlo jazdiť*
* Akuduve údaje pre jazdeckú nestvúru: pohyblivosť: 19, nosnosť: 750 mn, vytrvalosť: 8, ujede: 25, čas na 10 míľ: 1:35.
Akuduho si ochočujú hlavne civilizovanejšie kultúry v savanách, ktoré ho používajú ako jazdecké zviera, alebo bojové. Často ho majú zvedi rôznych kmeňov, u menších kmeňoch len náčelníci a bojovníci.
V niektorých končinách, hlavne tých menej civilizovanejších sú Akudu domorodcami ucitevaní ako bohovia a sú pre nich prinášané rôzne obete vo forme mäsa a ovocia. Ak niekto v takom prostredí zraní, alebo zabije Akuduho, poštve proti sebe celý kmeň divochov.
U vtáčnika je možné kúpiť si Akuduho, avšak len za veľmi vysokú cenu od tých 500-1000 zl
Využitie
Akudu sa dá využiť ako prekážka pri prechode cez savany, alebo zver, ktorú majú postavy uloviť. Taktiež môže existovať celá civilizácia, ktorá uctieva tieto vtáky a postavy náhodou jedného zabijú. Divosi ich môžu pochytať a snažiť sa popraviť.
Záver
Išlo mi o vytvorenie jednoduchej, zaujímavej, originálnej a nebezpečnej príšerky. Akudu má poskytovať veľa možností na využitie, niektoré som sám v závere navrhol. PJ však nájde určite ešte veľa iných využití.Poďakovanie
Za pomoc v MS ďakujem Nikdovi, Parkonovi, Shadowmageovi a Fafrinovi.Přidáno:
Přečteno: 0
Hlasovalo: 17
author_nick: Kamerask
Diskuze
K dvom hlavám: Uznávam, že sa dali oveľa viac a lepšie rozpísať, ale priznám sa vám všetkým, že sa mi nechcelo....a taktiež som to nechcel..
Jednoducho som chcel mať dvojhlavého Phorusrachosa.
Ale vidím v tých hlavách veľký potencionál, takže možno ešte niečo s dvomi hlavami napíšem, samozrejme niečo originálne, aby sa to potomto neopičilo.
:)
Your Kamerask
Vďaka za hodnotenie, schválenie, pochvaly a aj pozorovania, či kritiky.
Práve som sa vrátil z dovolenky, a toto ma veľmi potešilo, presnejšie sa vyjadrím neskôr :)
Your Kamerask
Zdravím,
na OHZD by to asi nebylo, ale přesto si myslím, že pět hvězdiček bude naprosto zasloužené. Číselné údaje jsou v pořádku (no... ta zkušenost mi nehraje, upravil bych ji), ale tak nějak to hezky úplné. :)
Líbí se mi popis příšery, její život a i ty věci okolo, které stejně PJové nevyužijí, ale hnidopichové na ně poukážou. :)
No a hlavně je to použitelný. To taky. A to je důležitý.
Takže za pět a sednout.
Hodnotil jsem hlavně nápad. Ani nevím proč, ale myšlenka přerostlého dvouhlavého pštrosa (žijícího ve skupinkách s krásným peřím - viz diskuze).....se mi prostě líbí a řekl bych, že tvor je dobře použitelný :-)
PinHead
Asi nemůžu více souhlasit s Hamsterem.
Potvora je to zajímavá, ale z těch dvou hlav toho šlo možná vytřískat více. I když třeba ten nápad s občasným šokem je fajn, ale postavy stejně mají téměř nulovou možnost zjistit to a nějak cíleně to vyvolat. Nevím pořádně co bych změnil.
Jo, ještě bych vypíchnul Hamsterem zmiňovanou výchovu mláďat - pokud ještě ve dvou letech padá na zem, to by byl dost snadnej cíl pro predátory.
(ne že by to mělo valnej význam pro hru, ale když už je to rozepsané)
Asi nechám 3, páč nějakej nápad v tom každpádně je.
Aggainste velice dobrý komentář krom jedné velké chyby na konci - strčení hlavy do písku.
pštros žije na savanách kde písek není a leda by si rozbil hlavu. Pštros naopak utíká a utíká velice rychle a to buď na nepřítele na kterého si troufne, nebo od toho na kterého si netroufne...
V prvom rade, dielko obsahuje drobné gramatické nedostatky a chyby - odporúčam pred odoslaním ešte aspoň raz pozorne prečítať :)
Pokiaľ je už raz jedna hlava dominantná, mala by sa vedieť presadiť. Pokiaľ je to ale natoľko komplikované, mala by byť táto zaujímavosť viac rozpísaná. Viac k dvom hlavám budem rozprávať neskôr.
Kočovný život a výchova mláďat je trochu rozporuplná. Píšeš, že Akudu sa usadí len keď vychováva mladé, ale výchova mláďat trvá 5 rokov a Akudu sa dožíva 33 rokov - z toho 5 rokov bol mláďa on a v 27. roku života sa aj tak usadí -> 33-11 = 22 rokov -> predpokladám, že sa nerozmnožujú len 1 za život, takže minimálne 3x (22-15=7) a to je 7 rokov na kočovný spôsob života. Trochu málo nie?
Z toho vyplýva, že by bolo vhodné buď upraviť spôsob života, alebo urýchliť výchovu mláďat.
Možno by bolo vhodné oboje.V takom prípade by Akudovia žili v menších svorkách, ktoré by žili prevažne na jednom mieste a presúvali by sa, iba ak by sa blížilo veľké nebezpečenstvo, bol by nedostatok potravy a vody a pod.
Kočovnému životu prekáža aj fakt, že ochočenie (a do istej miery aj uctievanie), je záležitosť, ktorá vyžaduje aby sa daný tvor niekde trvalo nachádzal (je samozrejme iné keď si tvora skrotí dobrodruh alebo farmár).
Akudu samotný, možno nijaké poklady nezhromažďuje, ale jeho perie, zobák a pod. musia byť cenné, nie?
Pri boji, pokiaľ Akudu zhodí nepriateľa na zem a potom ešte 2x zaútočí zobákom, v podstate zaútočí 3x. Šanca na prežitie je potom vcelku biedna. A naopak, šanca na uhnutie nie je veľmi vysoká. Na savane sa nachádza mnoho kameňov o ktoré sa môže Akudu potknúť - keď sa sústredí na útok (rozbeh). Preto si myslím, že aj Akudu by si mal hádzať na takúto pascu, prípadne iným spôsobom znížiť jeho silu.
Ešte sa vrátim k tej dominantnosti. čo prebieha počas a po prevrate (tj. keď sekundárna hlava sa snaží stať sa dominantnou, keď už raz je dominantná iná hlava) ? Môže sekundárna hlava uspieť? Ak áno, čo sa po 'prevrate' stane? Bude predchádzajúca dominantná hlava ticho čušať? Alebo bude znova chcieť stať sa dominantnou hlavou, nech by ju to stálo čokoľvek?
Pokiaľ je Akadu:
1. Ochočený a slúži ako jazdecké zviera, dominantná hlava sa stane submisívnejšou či bude stále ona jediná veliť telu, aj napriek uzde a pod. ? Dovolí vôbec Akadu na seba uzdu, sedlo alebo podobné veci nasadiť? Kto je v skutočnosti pán - Akadu či 'Človek' (resp. tvor, ktorý sa nesie na jeho chrbte) ?
2. Uctievaný - uctievajú iba dominantnú hlavu, alebo celé Akaduovo telo? Na základe toho sa sekundárna hlava vyrovnáva dominantnej hlave alebo navždy zostane len sekundárnou?
- Bolo už zmienené (Syrusom), že Akadu sa podobá pštrosovi. Správa sa teda v panike rovnako ako pštros - vrazí hlavu do piesku?
Vcelku sa mi nápad páči, je to originálne a jednoducho spracované. Má potencionálne krásne využitie a nedostatky, ktoré sa našli, nie sú podľa mňa dielku toľko škodné, preto má u mňa vysoké hodnotenie :)
Takže ono magické pole je jen překlep, beru na vědomí.
No zvířátko je to pěkně zpracováno, použitelně, ale pár drobností mi tam chybí/vadí
tak třeba popis - dvojhlavost je nejdůležitější prvek na tomto zvířeti a přitom je to v popisu až na konci a nijak zvlášť zdůrazněno, takže se to nedá brát ani jako "pecka" na konec, ale jako něco "mimochodem"
život - jsou to zvířata migrující, ale přesto dorůstají v 5 letech? je to sice lovec, ne oběť, takže její ohrožení je menší, ale přesto malé akudě je dobrá večeře pro jiné lovce na savanách a že jich tam bude... Myslím ,že by měl dorůstat dřív i když se zdá, že dospělost a délka dožití spolu korespondují, už ne onen způsob života
ochočení - vzhledem k délce života by mohlo být rozepsán i možnost vztahu zvířete k majiteli. Zdali jsou schopni přátelského vztahu jako pes a člověk, nebo si ho člověk musí spíš držet zkrátka a být tvrdý pán a akudu bude spíš tíhnout k neposlušnosti... jo dá se říct, že má dvě hlavy a může být každá jiná, ale i kdyby pes měl dvě hlavy pořád to bude stádní zvíře, které rádo vyhledává společnost, krom pár vyjímek, takže i akudu by měl mít nějaké hlavní způsoby odpovídající Akudům ať velí jaká chce hlava
úpravu na zvíře a útok na 7/+3 místo 10 jsem poslal syrusovi do pošty, doufám, že to tak má být správně : )
Z přírodovědeckého hlediska mne zarazilo, jak dlouho trvá vývoj mláděte. 5 let je sakra dlouhá doba, vzhledem k tomu, že snad všichni ptáci musí vyrůst a vzlétnout (běhat) už první rok. Většinou to mývá souvislost s počasím. Malé orle v zimně těžko bude vysedávat doma v hnízdě, stejně tak malé pštrosáče, které mimochodem neni krmivé mládě, přestože pobíhá s tatínkem, se musí přizpůsobit budoucímu období sucha.
Ještě mě překvapil lov žiraf : ) a přeskočení zvířat velikosti mezi hrabošem a antilopou.
Mrzí mě, že nejsou více rozepsané dvě hlavy a jejich chování. Inteligenci 1 bych toho moc nepřisoudil, klidně bych akudovi dal int 2 a trošku nad tím popřemýšlel. Je hezké, že má dvě samostatné hlavy, ale z textu jsem nevyvodil žádný důsledek, proč by mě to mělo vlastně zajímat (krom boje).
Celkově je akudu kvalitně zpracovaný, ale tyto nástiny, bohužel zmíněné a nadhozené, zůstávají u země a přidušené tvůrčím ne-rozepsáním. Dílko mi tak přináší jen další nestvůru pod meč dobrodruhů, na které můžu vystavět nějaké dobrodružství, ale nic dalšího mi nepodává.
četl jsem to jen v rychlosti a přesný názor ještě nemám, ale zarazila mě jedna věc. Proč má v popisu, že se jedná o zvíře magického pole, když se o magickém poly pak už nic nevyskytuje?