Nikdy tie beštie nemal rád...
| Autor: | Raynor |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 10 |
I.
Po boku silných trpaslíkov bojoval
a počul dunieť ich kladivá,
vedel, aká je chuť víťazstva
a farba jeho žiarivá,
i myslel si, že odpor –
to bola snaha márnivá.
V šíkoch mocných elfov stál,
a počul svišťať šípy spojencov,
tak spolu porazili všetko zlé –
diabla i jeho kojencov,
získal si meno hrdinu,
s neobmedzenou mocou.
Pomedzi barbarov sa prechádzal,
čo proti drakom stáli;
aj hobitom on pomáhal,
čo nemŕtvych sa báli.
Tak zabíjal on všetko zlé –
i lupiči sa zle mali.
Krvou svojou, svojím mečom
on si získal davy,
dostal krídla – rukami
sa dotýkal slávy,
všetky ženy zhadzovali
pred ním svoje hávy.
II.
Nikdy tie beštie nemal rád –
do špiku kosti prehnité,
a vždy keď cítil ten ich smrad,
boli ich šíky pobité.
Túžil po krvi bastarda,
čo stvoril nemŕtvych légie,
veril, že dobro zvíťazí,
a všetkých ich pobije.
III.
Raz po boji ležal na poli,
a hruď i ruky krvou skropené –
veď to bol jeho život; bojiská –
boli len preňho stvorené.
Vôkol neho mŕtve beštie,
ale i on mal telo zmorené.
(A neveril, že sa to niekedy môže stať,
až keď ju videl z neba prichádzať.)
Zo sna ho vzbudila valkýra,
ostala nad ním stáť,
a hlavou mu blysla myšlienka:
že je čas odchádzať.
Bola taká nádherná, chcela ho utíšiť –
dala mu napiť zo svojho prsníka,
až keď ho vzala na ruky, svitlo mu –
že ona robí len poslíka.
Vravela, aké to bude –
vezme ho do Valhally,
že raj je to so stromami,
krajší jak zlaté sály;
pritom jej oči clivo hľadeli,
až sa tie jeho báli.
On chcel byť ešte chvíľu na zemi,
ešte si užiť svetskej slávy,
on chcel byť ešte so ženami,
chcel krv; chcel boj; dotyk trávy.
Chcel sa s ňou dohodnúť,
no ona ho mala vziať do výšin,
z posledných síl to urobil –
a stal sa z neho smrti syn.
IV.
On zabil to milé stvorenie,
také nežné, krásne, úprimné,
vedel, že pre kúsok života,
potom už navždy zahynie;
však on zabiť musel –
ináč to nešlo – nie!
Trápil ho veľmi sám démon –
s reťazou, bičom mučenie;
a jeho oči mlčky hovoria,
aké to bolo súženie –
keby mal ešte raz na výber
to by sa nestalo – nikdy, nie!
V.
Nikdy tie beštie nemal rád –
do špiku kosti prehnité,
však teraz bol jedným z nich,
a armády dobra sú pobité.
Totiž aj diabli boli naňho malí,
ušiel im z pekla, ušiel na povrch,
a všetci strážcovia, čo pri ňom stáli,
jak slabí sa ukázali.
Túlal sa po svete ako duch,
priezračná duša bez tela,
a jeho myseľ bola chorobná,
len smrť ľuďom chcela.
Našiel si telo vhodné pre seba
a ako démon vnikol do mysli,
myslel, že pomstiť sa treba,
na pôdu zoslal dážď kyslý,
vylial z korýt všetky rieky,
rozbúril vody, moria,
a zapálil elfom lesy –
"Bastardi, nech si tam zhoria!"
Spálil polia – úrodu,
zasypal bane baníkom,
ukradol vrchy zlaté,
čo patrili trpaslíkom.
"Ľudia, vy ste úbohí,
i všetky národy zeme,
škriatkovia, hobiti –
ste rasy nechcené.
Hoc aj draci či lesné víly,
čo teraz zmôžete?
Uctievajte ma, a keď nie –
tak všetci zomriete!"
V močarinách ghúlov veľa mal,
a mocných drakov ovládal,
mnohým nemŕtvym povstať dal,
a ľud sa pred ním poskladal.
VI.
I bohovia hore videli,
čo s ľuďmi dole sa deje,
ako ich ten satan ovláda,
a kam ich život speje.
Rozhodli sa pre zázrak,
a ruky svoje poskladali,
dohodli sa na vojne a
otvorili brány Valhally.
Z nich zástupy mŕtvych hrdinov
sa na tú mŕtvu zem dole valili,
a všetko, čo bolo splodinou –
nemŕtvych vyvraždili.
V posledný deň svojho života,
bol skrytý vo svojom paláci,
čo vystavaný bol v močiari
a dal elfom na práci...
Jeho hruď prebodla valkýra –
umieral s kŕčom na tvári,
oči jej túžili po pomste,
tá spomienka sa mu marí:
Keď zabil to milé stvorenie,
také nežné, krásne, úprimné,
vedel, že pre kúsok života,
teraz už navždy zahynie;
VII.
Elfovia vrátili sa do lesov,
trpaslíci do hôr zasa.
Ľuďom bola daná úroda,
a hobitom za to krása.
Však v kraji navždy zostane
jazva na srdciach ľudí,
ktorí so strachom mlčia –
nech sa zlo znova nevzbudí.
Diskuze
Ďakujem za konštruktívnu kritiku.
:-D :-D :-D :-D :-D :-D :-D :-D :-D
Krása, nemám co dodat, je to špice, teď bude OHYZDA hodně vyrovnaná.
Dokonalé. Jen ten prsník. Krásnej výraz. Bohužel po slovenski.
no, klobouk dolů, tohle je špica.
Takisto ako v prípade poviedky "Dračák - len hra" som dielko pred odoslaním posielal Fides na gramatickú kontrolu, a keďže som ho potom kopíroval rovno z pošty zabudol som to napísať. Týmto sa jej veľmi ospravedlňujem.
Moc to na mě zapůsobilo. Sice se sem, tam najde nějaká chybka v rýmu, ale v takto rozsáhlém, jinak po všech stránkách kvalitním dílu se to ztratí. Proto dávám 5*
Musím přiznat, že na mě dílo zapůsobilo velmi dobrým dojmem. Dobře použité kontrasty v 1.(2.) a 5. zpěvu, silný příběh, ač není nijak originální. Jenže v hrdinských legendách těžko hledat nová témata.
Navíc je to použitelné ve fantasy. Takovou legendu může klidně zpívat minstrel na šlechtickém dvoře.
Nějaké ty chyby v rytmu a rýmu - nikdo není dokonalý. Budu sice hodnotit za 4*, ale do plného počtu už chybí jen drobný kousek mozaiky.
Epické dílko, které vypráví legendu, v dikci „fantazy“ náboženství (konglomerát severské mytologie a křesťanství).
Dílko je slušně stavěno, navzdory své délce má i slušné tempo, což je mimo jiné dáno i vhodným vsunutím pasáže „Nikdy tie bestie nemal rád…“, která naznačuje psychologický posun hrdiny z plus do mínus a jasně člení text.
Myšlenka dílka je klasická a sleduje klasickou mytologickou linku, po formální stránce lze vytýkat nedokonalé rýmování, či rozhozenou rytmiku, nicméně i tak je dílko na slušné úrovni.
Osobně považuji za nešťastný 4. zpěv, který je dost nešikovně napsán, sice si čtenář domyslí, že nejspíš zabil i tu beštii valkýru, nicméně důvody proč, ale i sám fakt, že k tomu došlo, není z textu příliš patrný. To považuji za chybu, která osobně mi kazí dojem z jinak kvalitního dílka.
Fíl špás
H.