Ľad
| Autor: | Alanil |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 13 |
Po povrchu zamrznutého jazera kráčal muž. Jazero bolo obrovské, tak si prechodom cez výrazne skrátil cestu. Bol ale trochu nesvoj, lebo kráčal po Jazere tlmeného výkriku.
Muž, menom Aiger už myslel len na to, ako bude večer so svojou rodinou, vo svojom teplom dome. Už bol premrznutý na kosť. Kýžený breh sa pomaly, ale isto blížil.
No v tom sa z lesa pri brehu niekto objavil. Bytosť oblečená celá v čiernom sa pomaly blížila k nemu. Mala na sebe dlhú čiernu kutňu, išla malými pravidelnými krokmi, že to vyzeralo, akoby sa po ľade kĺzala. Okolo nej sa šírila vlna zúfalstva, strachu, ale aj pocitu oslobodenia.
„Čarodej,“ pomyslel si Aiger. „Ale čo tu robí?“
„Pane?“ prehovoril na čarodeja, „ môžem Vám nejako pomôcť?“
Čarodej ale zostával ticho. Prišiel na 15 stôp od Aigera. A, to čo nasledovalo sa odohralo behom pár úderov srdca. Čarodej vytiahol z kutne palicu zakončenú železným bodcom a bleskurýchlo celou silou ju vrazil do ľadu. V nasledujúcom okamihu tam už čarodej nebol. Ale palica áno. Ľad začal praskať. Smerom od palice sa objavili trhliny. Aiger si inštinktívne ľahol. A potom počul pod sebou praskanie. Otvoril oči. Zistil, že celý povrch jazera sa rozpadol na malé najviac stopu veľké kryhy. On sám ležal na niekoľkých kryhách, ktoré plávali vedľa seba. Vedel, že stačí jeden prudší pohyb a on zmizne v hlbinách Jazera tlmeného výkriku.
O jazere sa vedelo len to, že je nekonečne hlboké. A ten, kto sa ponorí do jej hlbín, odíde zo sveta živých.
Aigera sa chytala panika. Nebol pripravený odísť. Nebol starý, mal len 126 ročných období. To nebolo veľa. Doma ho čakala rodina. Nie, ešte neodíde.
Chcel začať kričať. „Ale,“ uvedomil si, „tu ma nikto počuť nebude.“
Chvíľu ležal, jeho nádeje klesali pomaly na nulu. Ale, odrazu sa z lesa vynoril nejaký rybár v zelenom plášti. Aigera sa zmocnila stratená nádej. Rybár sa sadol na malú drevenú stoličku, vytiahol prút a začal chytať.
Aiger sa rozhodol kričať o pomoc. Nadýchol sa, ale miesto kriku sa mu z hrdla vydralo zachrapčanie. Bol príliš ochromený strachom. Snažil sa skoncentrovať, spamätať sa.
„Pomoc,“ povedal veľmi potichu. „Pomóc!“ povedal hlasnejšie. Ale rybár, vzdialený iba 100 stôp neodpovedal. Pomaly zdvihol hlavu, kĺzal pohľadom po hladine, až sa na okamih pozrel na Aigera, ale potom pokračoval v hľadaní niečoho, čo nenašiel.
Následne sa postavil, zobral prút a odišiel ako prišiel.
„Čo to malo znamenať!?“ pomyslel si hrôzou.
„Je koniec, asi ma nepočul, možno ani nevidel.“
Ležal ešte asi hodinu, zmieril sa s osudom. Ale vŕtalo mu v hlave, prečo mu to ten čarodej spravil.
„Prečo ja? Čo som mu spravil? Nijakého čarodeja som nikdy neurazil. Čo to malo znamenať?“
V tom uvidel na breho ďalší pohyb. Z lesa vyšiel elf, krásna elfka a malé elfské dievča.
„Elfovia. Sláva! Elfovia ma musia počuť!“ myslel si a začal kričať o pomoc.
V tom sa dievčatko na neho pozrelo a povedalo niečo elfovi. „Otec, tam niekto pláve a kričí,“ a ukázala na Aigera.
„To sú zas len výplody tvojej fantázie,“ povedal elf. „Nikto tam nie je. Nemala by si si stále vymýšľať. Poďme ďalej.“
A elfovia odišli.
Aigera zamrazilo.
„Čo to malo byť?!“ Teraz už jeho nádeje klesli na nulu, teraz prišiel koniec.
Zrazu sa ľady pod ním začali rozchádzať a on padol do vody. Voda bola ľadová. Aiger sa nemohol nadýchnuť. Celé telo ho pálilo. Bojoval o každé nadýchnutie. O každý kúsok vzduchu.
Jeho odchod nadišiel. Teraz to všetko pochopil. On už bol prakticky mŕtvy. Tá bytosť nebol čarodej.
---
Na druhý deň muž menom Aiger kráčal po zamrznutej hladine jazera. Ale v tom ľady popraskali, rozlámali sa a on zmizol pod hladinou. Vydal iba tlmený výkrik a...
Ešte v ten deň ho vylovil okoloidúci rybár v zelenom pláštiku.
Onedlho išla okolo elfská rodina. Keď videli, ako rybár vyťahuje na breh mŕtvolu, malé elfské dievča povedalo: „Včera sa mi o ňom snívalo!“
---
Smrť si vyžiadala ďalšiu obeť.
Diskuze
Pri čítaní poviedky nedávam pozor na pravopis, odseky, interpunkčné znamienka a podobné veci. Príbeh sa mi veľmi páčil.Niet čo dodať ... . Smrtka ako ju nepoznáme ...
Oki, tak som sa tu konečne ukázal. Chcem sa vám poďakovať za vaše kritiky.
Ospravedlňujem sa za značné množstvo pravopisných chýb. Neviem, ako sa to stalo, že ich je toľko. Pardon...
All: som si vedomý, že poviedke chýba hĺbka. Bohužial, musím sa priznať, že som tu hĺbku tomuto dielu dýchať nedokázal...
Istafix: Diki za rozbor priamych rečí. Vážim si tvoj rozbor diela, najmä poznámku o "?!" .
Darian: Aj tebe diki za tvoju poznámky. Čo sa týka myšlienky, tak ak chceš, tak sa ozvi a vysvetlim ti to do pošty.
Erilian: myslím, že máš pravdu a tan náhly skok do deja som asi mal spomaliť.
Ešte raz vďaka za vaše názory a dúfam, že sa z nich poučím... :)
Al.
Docela povedené dílko.Konec velmi překvapivý.Stejně jako osud.Blahopřeji!
Rád by som ešte doplnil Darianov rozbor o pár drobností.
Najskôr pár rád k písaniu priamej reči:
"Priama reč," uvádzacia veta.
"Priama reč?" uvádzacia veta.
"Priama reč!" uvádzacia veta.
"Priama reč?!" uvádzacia veta.
"Priama reč," uvádzacia veta, "priama reč."
"Priama reč?" uvádzacia veta. "Priama reč."
"Priama reč!" uvádzacia veta. "Priama reč."
"Priama reč?!" uvádzacia veta. "Priama reč."
Uvádzacia veta: "Priama reč."
Toto sú, ak som na nič nezabudol, všetky možné kombinácie pre písanie priamej reči s uvádzacou vetou. Z týchto schematických viet sa dá vyčítať správne písanie interpunkcie, medzier i veľkých resp. malých písmen.
Toto bude možno menej objektívne, ale používanie úvodzoviek na označenie vnútorného monológu mi príde trošku netypické. Riešil by som to radšej pomlčkami alebo iným typom písma (napr. použiť kurzívu).
"Rybár sa sadol" malo byť zrejme "Rybár si sadol"
"Ale rybár, vzdialený iba 100 stôp neodpovedal" - keď si umiestnil čiarku za rybár, mal by si ju dať i na koniec vsunutej vety (za stôp). Takto: "Ale rybár, vzdialený iba 100 stôp, neodpovedal."
„Čo to malo znamenať!?“ pomyslel si hrôzou. - Takýto znak: !? neexistuje. Správny je ?!.
Chybičky sú, zdá sa, často spôsobené nepozornosťou, pretože som v texte objavil miesta, kde je taká istá situácia vyriešená správne. (správna interpunkcia pri priamej reči a uvádzacej vete alebo správny znak ?!) Je to škoda, pretože príbeh samotný ma zaujal a v závere príjemne prekvapil.
Zdravím,
Konečne mám viac času a môžem sa pustiť do hlbšieho rozboru nejakého diela.
Začal by som pár slovami k príbehu, pretože mám pocit – hlavne keď si vezmem do úvahy krátkosť – že autor sa zameral práve na túto stránku.
Krátkosť príbehu bola v tomto prípade skôr k úžitku a to, že to nie zbytočne predimenzované zbytočnosťami, považujem za plus. To bolo asi prvé, čo som si uvedomil.
Našiel som ale aj pár chýb:
„A, to čo nasledovalo sa odohralo behom pár úderov srdca.“ – chýba tam čiarka a tá, čo tam je, je na zlom mieste. Ja by som to dal takto:
A to, čo nasledovalo, sa odohralo behom pár úderov srdca.
„Čarodej vytiahol z kutne palicu zakončenú železným bodcom a bleskurýchlo celou silou ju vrazil do ľadu.“ – v tomto prípade to vo mne opäť evokuje potrebnosť čiarok a to takto:
Čarodej vytiahol z kutne palicu zakončenú železným bodcom a bleskurýchlo, celou silou, ju vrazil do ľadu.
Ale dalo by sa to vyriešiť aj iným postavením prísudku. Bolo by to tak, že „ju“ a „celou silou“ by si vymenili poradie.
„No v tom sa z lesa pri brehu niekto objavil.“ – tu je nesprávne použité sloveso objaviť. Mám pocit - aspoň mne to tak sedí lepšie – že objaviť sa použijem skôr vo výraze objaviť sa niekde, nie, ako vo vete, objaviť sa odniekiaľ. V prípade tej by sa lepšie hodilo vystúpiť, vyjsť.
Osobne ma som bol po prečítaní tohto diela na pochybách, pretože som si uvedomil, že hoc ma dielo ktovieako nezaujalo a niečo mi v ňom chýbalo, nemal by to ako odôvodniť. Sám totiž neviem, ako by som to spravil inak, čo je naproti iným dielam, ktoré som prečítal, niečo nové – to sa mi ešte nestalo.
Keď som sa nad týmto faktom zamýšľal, tak som si uvedomil, že to bude spôsobené asi tou jednoduchosťou a zrejmosťou, ktorou sa dej takto pojatý vyznačuje. Je to veľmi jednoznačné, premyslené tak preto, aby sa to pri rozbore vyhlo takýmto otázkam?
Jedna vec, čo mi v tom diele chýbala bola akási myšlienka. Prečo bol Aiger iný ako ostatní a mal ten sen? Čo to všetko malo znamenať? Po pár prečítaniach som si uvedomil, že dielo možno nemá účel na niečo také odpovedať.
Rozhodol som sa dielu dať 3* a to hlavne z dôvodu, že nemám pocit, že vo mne niečo zanechalo, niečo mi dalo a mohol by som si jeho dej na dlhšie zapamätať.
Pekný deň
Darian
Musím říci, že jsem v povídce trochu marně hledal cosi, co by dílku dalo duši. Přijde mi, že je to pouhý popis zoufalství a smrti. Je vidět snaha o vystupňování děje, bohužel však ne zrovna vhodnými prvky. Myslím tím zkusmo květnaté věty typu Zistil, že celý povrch jazera sa rozpadol na malé najviac stopu veľké kryhy, které děj spíše jen urychlují, zbytečně spádují a ubírají mu. Motiv, jak už jsem zmínil, je dosti průměrný. Na druhou stranu není to propadák.
Musím říct, že úvod povídky se mi líbil, bylo stručně a jasně popsáno, o koho v povídce půjde a co je cílem hlavního hrdiny. Trošku mě zaskočila ale věta: "No v tom sa z lesa pri brehu niekto objavil." Bohužel mi připadá, že stejný typ věty se nachází téměž všude. Na druhou stranu by vlastně bylo dost divné, kdyby se nikdo nečekaně neobjevil. Drastický skok do náhlého objevení jsem teda nějak překousla a pokračovala dál. Tajemný muž rozbíjející led můj dojem vylepšil i okamžitá mužova reakce, přitisknout se k ledu celým povrchem těla. Ovšem dál jsem nějak přestávala chápat a připadala jsem si opravdu jako ten rozpláclý muž na ledě, který netuší, o co jde až do té poslední části. Ta byla výborná. Miluju příběhy, které mají nějaké tajemství známé pouze autorovi. A vyjevení na úplném konci je perfektní, pokud čtenář hned od začátku neočekává určitý konec. A já musím říct, že mě konec opravdu příjemně překvapil, protože (a to je zvláštní) jsem to nečekala.
Přeji autorovi hodně úspěchů v dalším psaní.
Sp Erilian
Slovenština... Mé slabé místo... Ale něco jsem pochytil. A to co jsem pochytil se mi líbilo. Nemůžu ti nic vytknout.
Povídka duchařského stylu, jako stvořená pro použití ve světě DrD, pro vyprávění v temné hodince, kdy nikdo v putyce ani nedutá a ty dobře cítíš, jak se krásná dívka vedle tebe chvěje strachem a(nebo) vzrušením ze strašidelných příběhů, které vyprávějí přítomní dobrodruzi.
Až potud je všechno v nejlepším pořádku. Jenže tohle dílo tímhle konstatováním končí. Chybí tomu něco navíc, co by nadzdvihlo výsledek z kategorie "Docela dobré" do kategorie "Fakt kvalita" nebo "Naprosto super".
Z žánru duchařských povídek dílo ničím nevybočuje. Bohužel.
Povídku, se kterou jsem měla už tu čest v Dílně, se autorovi podařilo podstatně zlepšit, zejména co se týče děje, jeho „zacyklení“, a tím do ní dostat potřebný náboj. Také se podařilo lehce prohloubil hrdinův vnitřní monolog.
Ještě by bylo třeba zapracovat na popisech, které jsou dosti obehrané, lze se s nimi setkat pomalu v každé druhé povídce (např. tajemná postava má černou kutnu, elfka je krásná, rybář má zelený plášť...). Některá slovní spojení mi nesedí ke stylu vyprávění (např. nádeje klesali pomaly na nulu – navíc se toto spojení dále opakuje). Číselné údaje by měly být všechny psány slovem, číslice z textu trčí. V dílku chybí poměrně dost čárek, objevila jsem i překlep (na breho).
Dovolila jsem si sjednotit oddělovací znaky, protože nevím, jak by server přijal hvězdičky, které byly původně za první částí. A navíc je stejný typ oddělovačů typograficky estetičtější.
Celkově je vidět, že autor dal na rady v Dílně, poctivě se snažil napsat příběh co nejlépe, já se tedy přikloním k vyššímu hodnocení a dám za tři.