Tanec vločiek
| Autor: | Darian |
|---|---|
| Přidáno: | |
| Hlasovalo: | 19 |
Tanec vločiek
Chlapec sa náhle prebudil a jeho výkrik znenazdajky preťal krehké ticho, v ktorom spal. Posadil sa, rozhodil vlnenú prikrývku, v ktorej bol počas spánku zakrútený, a rozhliadol sa vôkol seba. Oheň, počas noci asi dobre udržiavaný, už teraz – nadránom - prestával hriať. Neprebudil sa kvôli zime, ale kvôli myšlienkam a spomienkam, ktoré mu zaťažovali myseľ.
Rozmýšľal o mnohých veciach. Ani sám nevedel, ako mu uplynuli tie desivé dni od doby, keď musel opustiť domov. Domov... Spomienky na to miesto ho nútili plakať, hoci už plakať nechcel. Pozrel sa na pôdu v bútľavine stromu, kde teraz – miesto izby vyhriatej ohňom a miesto postele s kožušinami – prespával.
,,Mladý priateľu,“ vyriekol znenazdajky hlas jeho spoločníka - záchrancu, o ktorom si doteraz myslel, že aj napriek jeho výkriku, spal. Obrátil pohľad k nemu a všimol si, že elf už neleží, ale čosi hľadá blízko miesta, kde spal. ,,Som rád, že už nemáš horúčky,“ povedal a pritom sa zohol a hodil pár posledných suchých konárov do ohňa, ktorý radostne zaplápolal a ožil – nenásytník.
,,Pane,“ začal chlapec a po chvíli si uvedomil, že zachrípnutým hlasom to nepôjde tak ľahko, ,,...pane ... ďakujem,“ dodal napokon a rezignoval.
,,Rado sa stalo,“ povedal elf a hlas mu trochu zvážnel, ,,nechcem ani pomyslieť na to, čo by bolo keby...“
Chlapec ale vedel, čo by bolo keby, a vlastne sa čudoval, že sa to nestalo. Veľmi dobre si pamätal na svoju cestu tundrou, na cestu o hlade a v chatrnom oblečení. Kráčal pozdĺž rieky v nádeji, že nájde útočisko v niektorej z dedín, ktoré sa rozprestierali, tak ako tá jeho, pri rieke. Nenašiel však nič iné ako skazu, holotu a smrť. Dediny, ktorými prechádzal, boli zničené. Hlavy mužov boli nastoknuté na koly a stáli tam ako pripomienka desivej precíznosti nepriateľa, ktorý zaútočil uprostred zimy, vedomý si toho, že odpor ľudí žijúcich teraz iba na sušenom mäse, bude malý. Chodil od dediny k dedine, len aby zistil, že ani inde sa skaze nevyhli. Prečo prišli? Chceli dobývať alebo len zabíjať? Tieto otázky si kládol a miesto odpovedí sa mu vynárali len ďalšie a ďalšie otázky.
Napokon bol skoro vďačný za to, že mu hlad po dvoch dňoch nepretržitej chôdze už nedovoľoval myslieť. Kráčal stále dopredu a dúfal, že skazu už nechal za chrbtom. Šiel tundrou a každý krok nasledoval ďalší a ďalší. Telo mu už vypovedávalo službu a prestával ho cítiť. V chlade, ktorý prenikal všade, on kráčal len tak - chabo oblečený. Neskoro popoludní druhého dňa sa z ťažkých mrakov, ktoré už dlhú dobu pokrývali nebo, spustil sneh. V búrke, ktorá nasledovala, by bol našiel svoj koniec.
Búrka sa zhoršovala. Prestával v nej vidieť viac ako na pol metra, ale kráčal akoby v sne ďalej, uveličený tancom vločiek. Kráčal a žmúril, sledoval divadlo pred sebou – divadlo zimy, divadlo, ktorého každé predstavenie je tragédiou. Nemyslel na smrť. Duša dieťaťa sa tešila, bola opantaná – a on nemal strach.
Jeho vedomie sa stále viac a viac uzatváralo nepriestupnou bariérou a jediné, čo cítil, čo si pamätal, bolo, že chce spať – zaľahnúť pod snehovú pokrývku a už viac nevnímať. Nedalo sa s tým bojovať a on vlastne, v hĺbke svojej duše, ďaleko od reality, ďaleko od života, sa tej smrteľnej krásnej túžbe vzpierať nechcel.
Napokon, keď už nevedel, čo je realita, zaspal.
A teraz sa zobudil. Bol vo veľkom bútľavom strome, v teple, s mužom, ktorému poďakoval nevediac ani, aká hlboká a vrúcna by jeho vďaka mala byť. Tvár tohto muža si pamätal z delirických snov, jeho modré oči boli majákmi – a on sa napokon vynoril z temnoty.
Elf sa otočil späť k nemu a zoširoka sa usmial úsmevom, ktorý jeho už krásnej tvári dodal ešte väčší jas a nadpozemskosť.
,,Som Avario, chlapče,“ povedal, ,,a som rád, že mi robíš spoločnosť.“ Stále sa usmievajúc, vravel ďalej: ,,Viem, nad čím premýšľaš. Lámeš si hlavu nad tým, ako sa ja dostanem von z tejto diery. Nuž, to neviem ani ja,“ hovoril to a predstieral zamyslenie.
Chlapec sa musel nad takýmto niečím pousmiať, pretože si uvedomil, že Avario je vážne nadpriemerne vysoký a urastený elf. Napriek tomu, že dutina bola veľmi veľká, tak pre Avaria musel byť ten priestor aj tak malý. A dokonca bol ešte v strede malý ohník a oni dvaja spali na krajoch stočení do klbka.
,,No, čo už,“ ozval sa zas, ,,treba sa nejako zariadiť. Horšie to bolo minulú noc, keď som ešte nevedel o tejto bútľavine...“
Chlapcovi bolo jasné, že ho Avario týmto svojim hlasným premýšľaním chce trochu vytrhnúť od jeho vlastných chmúrnych myšlienok, ktoré mu znova vyvstávali v rozbúrenej mysli.
,,Budeš ma musieť na chvíľu ospravedlniť,“ povedal Avario a začal sa po štyroch posúvať k otvoru prekrytému s čečinou, ,,idem to vonku skontrolovať. Byť tebou, skúsil by som ešte na chvíľu zaspať, pretože dnes nás čaká ťažký pochod.“
Avario sa dostal k východu, potom, akoby na čosi zabudol, sa ťukol po čele a vrátil sa späť na miesto, kde spal.
,,Meč,“ vysvetlil. ,,Dnes bez neho aby človek radšej ani nevyliezal z postele.“
Naozaj blízko miesta kde spal – a ešte stále tam nechal prikrývku a batoh – bol meč v pošve obkrútený látkou, ktorý Avario chcel vziať.
Chlapec pozeral na meč celú dobu, ako si ho Avario v malom priestore odbaľoval z látky. Uvedomil si, že meče mali aj muži v jeho dedine - mŕtvi muži – a že ich mali aj útočníci – meče, ktoré prinášali skazu, ktoré sekali a zabíjali, vylievali zo žíl životodarnú krv. Ale meče aj bránili život a rodiny. Uvedomil si, že aj on chce mať meč a že ním bude trestať, naprávať krivdy a ...
,,Najprv sa musíš naučiť používať hlavu,“ povedal náhle Avario, ktorý si všimol jeho pohľad, prerušiac tak prúd jeho myšlienok. ,,Meč ti je nanič ak nevieš, kedy je správne ho využívať. Inak len budeš šíriť skazu a smrť - a ako dúfam, veľmi skoro zistíš, že to nie je to isté ako šíriť mečom spravodlivosť.“
Chlapec o tom uvažoval ešte chvíľu a uprene sa díval do maličkého ohníka. Obrátil sa, až keď Avario povedal, že bude zachvíľu späť a opäť zvonku zahatal otvor čečinou. Zostal ticho sedieť a díval sa, ako snehové vločky, ktoré sa dostali dnu – do tepla – sa topia a menia sa. Uvedomil si, že sa mení i on. V hĺbke duše vedel, že už nebude tým istým, že už nebude chlapcom. Umienil si, že už viac nebude žialiť za minulosťou, ktorá sa mu nenávratne stratila. Vedel, že v tanci vločiek sa zomrel a znova sa zrodil.
Minulosť môže sa skĺbiť s prítomnosťou, ale nikdy nie je krok späť.
V tanci vločiek zaniknú myšlienky, umrieme a rodíme sa v ňom hneď.
Na minulosti nezáleží, prítomnosť je tu, budúcnosť teraz nejestvuje.
V tanci vločiek zaniká žiaľ, zaniká zlosť, človek umiera - a predsa tu je.
Diskuze
dost povedene jelikoz sem cech moc slov s nepochopil ale ten zbatek je vytecny
No... keď som to začal čítať uvažoval som či to hneď aj neskončit. Avšak chyba, bola vo mne hľadal som pekný text na dobrú noc. Avšak Tvoje šťastie že to není nič dlhého a tak som si povedal že keď som už začal tak to aj dočítam. Asi v polke textu mi došlo že to je vlastne história postavy a tak som si to celé premyslel a začal lepšie chápať a hodnotiť. No nebyť posledných 2 odsekov, možno by som dal aj 3*. Ale tie posledné odseky s mečom....niečo úžasne. Strašne sa mi to páčilo. Síce, ako bolo už spomenuté, kusok zauživané téma histórie ale aj tak....dobrý producent aj z nudnej knihy natočí skvelý film....4*
Neostáva mi nič iné, než zakliať nad vlastnou chabou schopnosťou reagovať pohotovo, no na druhej strane som zrejme prvý, kto môže posúdiť i jazyk diela ako svoj materský.
Po dlhšom čase opäť slovenská poviekda v ČaE... čo vo mne vzbudzovalo očakávanie. A našťastie som sa nesklamal. Poviedka ma veľmi príjemne prekvapila.
Motív alebo jeho blízku obdobu by sme (ako už bolo niekoľkokrát spomenuté) poľahky našli i v iných dielach, napriek tomu by som ho nenazýval obohraným, ba ani bežným, pretože sa naň v tejto poviedke principiálne nekladie dôraz. Ten spočíva v tejto poviedke na poetike, introspektívnosti a symbolike a fabula je len nevyhnutnou platformou pre ich vyjadrenie. Toľko môj pohľad z globálu. (možno nadinterpretujem:)
To, na čo je kladený dôraz, je podané vhodne a s citom. Obraznosť a ňou vyvodzovaná atmosferickosť ma milo prekvapili, najmä ak uvážim autorov vek. V súvislosti s tým by som rád pochválil štylistiku, badať na nej už nejakú tú prácu. Samozrejme, nie je vždy podľa mojej chuti, ale ťažko mi v tomto prípade určiť, či ide o chybu alebo rozdielnosť vkusu.
Z technickejšej stránky (nech nie som len pozitívny): Pripojil by som sa k výhrade o úvodzovkách a spomenul pár chýb v čiarkach (i keď vo všeobecnosti ich znalosť musím pochváliť):
výkriku, spal - tuto čiarka byť nemá,
čo by bolo keby - tu naopak chýba,
nanič ak nevieš - chýba,
to isté ako šíriť mečom - popravde som na vážkach, ale dal by som ju tam.
A nakoniec jedno zakopnutie: použitie slovesa zomrieť vo zvratnom tvare (sa zomrieť), aký sa v slovenskom jazyku nevyskytuje. Viem, že je to len malá nepozornosť...
Celkovo hodnotím veľmi pozitívne. Práca vo mne zanechala dobrý dojem. Zdá sa, že autor dal to práce kúsoček seba a je to i správne cítiť. Poviedka dáva vôľu pokračovať, tak len tak ďalej...
Nejkrásnější na fantasy je, že ji může člověk spojit i se skutečným životem, nebo se o to alespoň snažit, a v tomto textu tolik emocí, že mi to až bere dech, nikdy jsem neměl ani trošku nadání co se týče psaní a obvzláště pak slohu. Z toho vyplívá, že nemohu hodnotit jinak než 5.
Dariane, nemusíš mi děkovat, protože to je Tvůj příběh, Tvá povídka a Tvé srdce, které jsi do ní vložil.:-)) Oproti původnímu dílu v MS jsi odvedl ohromný kus práce, povídka je tak křehká, že se jí člověk chce dotýkat jen konečky prstů...:-))
*
Jen tak dál. :-))
Zdravím vás,
Nemohol som si odpustiť zopár slov, takže ak dovolíte, uchmatnem si trošku priestoru:
Táto poviedka vznikla takpovediac na želanie Bolo to v čase, keď som po dlhšej dobe opäť začal trochu hrať DrD. Pripájal som sa už k existujúcej družine a Pj potreboval moju postavu implementovať do deja. Napísal som túto poviedku spolu s ešte jednou, aby tvorili základ príbehu mojej postavy.
V tomto príspevku by som sa ale chcel aj poďakovať najmä jednému človeku. Tým človekom je Lyrie, ktorá ma nielen presvedčila, aby som túto poviedku poslal na schválenie, ale ma svojimi skvelými radami usmernila a pomohla mi.
Lyrie, veľmi pekne Ti ďakujem.
Čo sa týka vašich pripomienok:
Veľmi pekne vám za ne ďakujem, vážim si ich a verím, že ma do budúcnosti pri ďalšej tvorbe ovplyvnia.
Pekný deň vám prajem
Darian
Jak tu všichni opakují, jazyk je květnatý, příběh ohraný, zpracování skvělé. Darian má podle mě ještě na víc a něco málo mi tu chybělo. Nevim přesně co, až to zjistím, napíšu ti.
Hmm, četl jsem to dvakrát, rozmýšlel jsem se mezi 4 a 5. Nakonec čtyři vzhledem k tomu, že se rozmýšlela i Shelagh, je to jakési "dorovnání".
Tato povídka je plná emocí malého chlapce. Jeho život se krutě změnil a celá minulost se začala sypat a mizet. To přirovnání k padajícím a roztávajícím vločkám se mi v tomto případě velice líbilo, protože je to skvěle zpracované. Po přečtení jsem cítila odhodlání a sílu k nové cestě. A hlavně to, že si chlapec uvědomil, jakou dostal šanci žít.
Bez bohaté slovní zásoby by takovýto příběh ani nešel zpracovat. Nejvíc si cením dojmu, který na mě povídka udělala a ten je opravdu výborný.
Erilian
Slovensky se mi nečte úplně lehko, nicméně jsem si i díky serveru dost zvyknul, takže jsem si mohl, ne sice tolik jako v češtině, ale přesto vychutnat poetičnost a bohatost jazyka (promiň, Shelagh, že opakuji Tebou již napsané, ale mám stejný názor). Přesto moje hodnocení nemáš z větší části za jazykovou stránku, kterou si netroufám úplně kritizovat, nicméně mi připadá tvůj styl, Dariane, velmi ucelený a při tom poměrně (nenapadá mne teď lepší výraz) květnatý. Líbí se mi, že jsi zpracoval takové "klišé", že jsi měl tu odvahu. A ještě ke všemu dostatek zručnosti to napsat tak dobře... Nepřinášíš nic nového z hlediska obsahu, přesto tohle je povídka, ke které se časem určitě s radostí vrátím. Díky. Zpříjemnilo mi to večer.
Nádhera, to by člověk nevěřil, co všechno se dá vykřesat z tak obyčejného tématu. Krásně se prolíná přítomnost ze vzpomínkami, zbrklost s moudrostí a naděje se zoufalstvím a ta báseň na konci, ta mi opravdu vyrazila dech.
Mohu vytknout jen jedinu opravdovou maličkost, která nemůže ovlivnit hodnocení. Vzhledem ke svému tak trochu koníčku typografii, trpím při pohledu na takovéto ,,uvozovky“. Prosím, pokud používáte odlišné otvírací a zavírací „uvozovky“, zkopírujte je z Wordu, Open Office nebo něčeho takového, ale nenahrazujte je čárkami, děkuji.
S hlubokou úctou,
Legar