Články&Eseje

Randorské Letopisy - Pád Karrie Hodnocení: Kvalita

Autor:
Přidáno:
Hlasovalo: 6

Karria bola až do pádu v roku 3237 Hq. (Hyarfalaského) letopočtu najväčšou, aj keď rozdrobenou krajinou Juhu. Delila sa na 5 vojvodstiev: hornatý Forrodar v susedstve trpaslíkov, divoký Orrodar na brehoch Východného Jazera, tajomný Hyarrodar na úpätí Okružných hôr, suchý vyprahnutý Dordar na pieskoch a kamení strednej Karrskej pláne a mierny Andar ktorý bol na západe v okolí rieky Gardeiny. Hlavné mesto a pevnosť Rongim bola na stolovej hore Ras Rongorim v strednom Dordare.


Napriek svojej rôznorodosti: podnebnej, hospodárskej a rasovej, bola Karria mocná krajina a verný spojenec Ligy Odporu proti mágovi Zulumbustrovi a Temným Mocnostiam. Jadro vojska Karrie tvorila silná ťažká jazda z plání – Karaptakovia, horali z údolí na úpätí Xurcadenských a Okružných hôr a lukostrelci z východných lesov Orrodaru.


Kráľ Telemnar nastúpil na trón Rongimu ako 49-ročný po smrti svojho otca v bitke na Wonulbene. Kráľ Robenx zanechal svojmu synovi prosperujúcu krajinu: vojensky a ekonomicky silnú s početným obyvateľstvom, ktoré bolo oddané Kráľovi a Vojvodom.


Roku 3218 Hq. – 3 roky po nástupe Telemnara na trón zvedovia Ligy spoza Wonorskej brány doniesli správy o nezvyjčajne veľkom množstve škretov a podobnej humanoidnej hávede ktorá sa zhromažďuje na východe: južne od jezera Almarenu, za Okružnými horami.


O šesť rokov neskôr, r. 3224 Hq. sa vojsko škretov pohlo, no krajiny v Kotli na tom neboli dobre: Xurdar a Randor boli vyčerpaní stálymi pohraničnými vpádmi goblinov a trollov zo severu a Borinur bol na čas obohnaný kúzlom Zulumbustra, tak aby elfovia namohli vyslať účinnú pomoc spojencom. Dor Orjubin sa zdal na vrchole moci a slávy a po troch storočiach znovu pomýšľa osídľovať Wonor, zakladá osady na východnom brehu a buduje armádu. Xurcadenskí trpaslíci sa pohrúžili do vlastných dynastických pletiek: v Xurcadenských Horách vypukla občianska vojna medzi stolinmi a západnými trpaslíkmi. Karria sa nechcela pliesť do vecí trpaslíkov pretože aj keď uznávala právoplatnosť trónu pre následníka Harkőna XIII, stolinský Veľvladyka bol silný spojenec v stráži východu.
V tomto čase škreti prekročili piesky Wonoru a prepadli sídla Dor-Orjubinských. Tieto pod veľkým tlakom padli a Barón so svojim vojskom neudržal ani líniu Egoldy. O necelé 2 roky padol Egeldný prístav aj keď Randor a Karria poslali vojská na pomoc. Po páde Ústia Egoldy, kam sa stiahol Barón, bola aj Karria priamo zapojená do bojov. Severná vetva vojska škretov pochodovala cez Modrú step na Karnaladur, ale kúzelníci Bielej ruky s druidmi Počasníkmi poslali na nich piesočnú búrku v ktorej mnohí zahynuli. Zvyšok severného škretieho vojska bol dorazený Randorskou jazdou a pár oddielmi elfov z Borinuru, ktorýma sa podarilo vyjsť zo Zeleného Hvozdu stále okrúženého Zulumbustrovým kúzlom.
Karria mala väčší problém, vojsko hávede smerujúce na Juh bolo omnoho väčšie a boli v ňom aj tvory dosiaľ neznáme v Krajinách: nesmrteľní mačiaci, slepačí koboldi, močiaroví obri a lietajúce kamenné gorgony. Orrodarské lesy a samotná východná veža Karrie Orontil po troch rokoch bojov padli najmä zásluhou kmeňov divých sliepkohlavých koboldov od Almarenu, ktorých pôvodný domov - hustý močaristý hvozd, sa veľmi podobá lesom Orrodaru, a Hraničiari s lukostrelcami nepoznajúci tieto zákerné tvory boli postupne vytlačení z lesných pevností.
Mocenská konštelácia na Juhu bola pre Karriu nepriaznivá, Kráľovstvá neboli v stave poslať pomoc, čo by nebolo zapríčinené ich slabosťou, ale intrigami a zradou ľudí, potajomky slúžiacich Zulumbustrovi a Ungoliant ktorí sa votreli do priazne tamojších panovníkov a radili im vyčkať, aby si Karria pomohla sama.
Karrské vojsko bolo pripravené rozdrviť škretov pod kopytami keď zrazu dorazila kráľovi na východ správa o útoku Wonulbenských barbarov – púštnych jazdcov, na čo sa tretina vojska spolu s Vojvodom Andarským otočila k domovu. To by ešte nebolo najhoršie, ale Veľvladyka stolinov sa dal podplatiť veliteľmi škretov a poslal malú, no nebezpečnú časť vojska na vlkoch horskými priesmykmi do tyla Karrskej armáde. Perfektným načasovaním bola Východná armáda rozbitá a Telemnar s necelou štvrtinou pôvodného vojska ustúpil do Dordaru k Stolovým Horám.
Andarské vojsko sa vrátilo do dobytej zeme a v dunách Západného Dordaru bolo do jedného jazdca pobité barbarmi na ťavách a Wonulbenských koňoch. Horské oblasti Hyarrodaru boli po ústupe Elblagovcov pred Ungoliant zamorené pavúkmi a Fordarské úpätia hôr sa stali neobývané keď sa obyvatelia uchýlili do jaskýň a dolov Západných Durinských trpaslíkov. Pláň ovládli barbari a škreti, ktorí začali dobývať opevnené Stolové Hory – mestá-pevnosti. V priebehu siedmich rokov jedna po druhej padali napriek márnym snahám Juhu pomôcť, každý pokus preniknúť na sever narážal na barbarské vojsko, ktoré sa ani v štyroch bitkách v južnom Andare nepodarilo rozbiť. Nakoniec v piatej bitke sa objavili na strane spojencov aj kúzelníci Bielej ruky a barbari boli porazení. Andar bol konečne oslobodený, ale pláne boli spustnuté a veľké vojsko smerujúce na Rongim narazilo na ustupujúce oddiely hávede, stolové hory boli dobyté a z veží Rongimu stúpal dym. Mesto odolávalo obliehateľom sedem rokov, no nakoniec padlo. Hovorí sa že Telemnar so svojimi synmi padol na schodoch Piesočnej veže. Telá obrancov boli však tak zohavené a olúpené že sa nedalo poznať kto vlastne padol a či netvory odvliekli aj nejakých zajatcov.
Obyvatelia štyroch vojvodstiev boli takmer vyvraždení a Andarčania sa s pomocou ostatných krajín pozviechali a postavili sieť pevností na hraniciach. Karria ako celok neexistuje, zostal len Andar a v mene kráľa panuje Andarský vojvoda, syn vojvodu z Andaru sťatého barbarmi po prvej bitke na Andarských pláňach.. Ostatné časti Karrie sa stali Drukkudurin, Opustené pláne, a skôr tu stretnete tlupu goblinov ako človeka či trpaslíka. Východné lesy sú obývané kmeňmi koboldov ktoré tu po invázii zostali, Dor-Orjubin sa obnovil na severe len po rieku Egoldu. Západní trpaslíci Xurcadenu vyhrali v nepokojoch a stolinský Veľvladyka bol poslaný pred súd do Darriandu, kde ho zástupcovia Ligy odsúdili za velezradu.

Takto padla Karria a otvtedy obchodné cesty do Randoru stráži Andar so svojimi pevnosťami. Pláne ktoré sa neobrábajú boli zaviate pieskom z dún. Drukkudurin sú teraz pláne duchov.

Diskuze

 Uživatel úrovně 0

drobet by to chtělo rozepsat a rozvést


 Uživatel úrovně 1

Maglor: toto bolo písané asi pred 3-4 rokmi keď som o Shogune, nedajbože Medievale, nechyroval... :o)))

mali by to byť "beletrizované kronikárske záznamy" o Karii, bitky na pláni a vo Veži sú ospievané Borinurskými bardmi a minstrelmi vo viacerých eposoch... :o))
(eposy: under construction :o))) lebo neviem pekne písať básničky... :o(( nechcete ich niekto napísať za mňa??? :o)))


 Uživatel úrovně 0

quicci: mas to hesky promyslene, co se tyce takticke stanky (ten mediaval te nak deformuje :))) ale jako povidka mne to prilis nenadchlo, pripadne mi to jako uvod do nakeho deje, teprve po tomhle bych cekal povidku... nevim jak to mam hodnotit jako povidku to hodnotit nechci


 Uživatel úrovně 0

No, je to průměr - ta bitva byla až moc jednoduchá, ale proč ne.

S pozdravem S.A.Terátor


 Uživatel úrovně 0

Krásná povídka.