Barbar Cohen, ač si to nerad přiznával, měl problém. Vlastně dva. Ne, tak tři.

Vzhľad

Ludožravý červ je červ v dospelosti dlhý od dvoch do štyroch siahov Má slizkú zelenú kožu, nemá končatiny a tvarom tela veľmi pripomína hada. V najširšom mieste tela je hrubý od veľkosti ľudskej hlavy až po veľkosť stredného štítu. Na začiatku tela má mohutný ústny otvor s dvomi radami malých ostrých zubov, dlhých do troch coulov, zahnutých dovnútra, prispôsobených na držanie koristi a zabránenie jej v úniku. Nemá oči ani uši. Riadni sa pomocou hmatu a vibrácií, ale hlavne vďaka veľmi citlivým termoreceptorom. Koža nie je šupinatá, ale podobná koži obojživelníkov. Koža na bruchu je rovnakej farby a štruktúry ako koža na iných častiach tela. Sliznica v ústnej dutine je tmavej, takmer až čiernej farby. Na rozdiel od hadov, červ nemá jazyk, ale má taktiež pohyblivé a vykĺbiteľné čeľuste, vďaka ktorým príma potravu. Na konci tela je kloaka, spoločný vylučovaní otvor tráviacej, rozmnožovacej aj vylučovacej sústavy. Červ má kostenú chrbticu aj rebrá. Vnútorné usporiadanie orgánov je podobné ako u hadov až na to, že má oveľa väčšie plúca, ktoré mu umožňujú vydržať dlho pod hladinou.

První problém, trochu prozaický, spočíval v tom, že stál po kolena v bažině a stále klesal. Druhý, a sice že mu se mu obří, zelený a slizký červ zakousl do nohy a následně se kolem něj omotal tak těsně, že mu vymáčkl z plic skoro všechen vzduch. A poslední, poměrně prostý, ten samý červ ho teď mačkal se silou, že barbarovi bezděky vylézali oči z důlků.

Spôsob života

Ludožravý červ je viazaný len na jeden biotop. Na močiare v tropickej a subtropickej oblasti. Väčšinu svojho života žije v blate. V blate sa pohybuje vďaka tvaru svojho tela a vďaka hadovitým pohybom. Pomocou svojich veľkých pľúc dokáže bez vzduchu vydržať aj desať minút, potom sa musí vynoriť a zhlboka dýchať najmenej pätnácť kôl. Na dýchanie mu slúžia pri očiach umiestnené uzatvárateľné nosové dierky. Žije samotársky aj keď nikdy nezaútočí na jedinca vlastného druhu. A to kvôli jeho zvláštnej koži, o ktorej bude viac popísané nižšie. Pohlavie sa rozoznáva veľmi ťažko. Zaručene ho dokážu rozpoznať len samy červy. Párenie prebieha väčšinou na jar, keď začnú samci intenzívne vyhľadávať samice. Pokiaľ sa im podarí samicu nájsť, tak sa s ňou väčšinou úspešne zpária a viacej sa u o mláďatá nestarajú. Samici sa po troch týždňoch narodí 1k2 živých mláďat. Mláďatá sú od narodenia samostatné a rodičia sa už o ne nijako nestarajú. Mláďatá sa rodia veľké asi tridsať coulov. Červy sa dožívajú 10+1k6 rokov. Rastú počas celého svojho života, preto som aj ich dĺžku a hrúbku uviedol v dosť veľkom rozmedzí. Dĺžka červa záleží od jeho veku aj od životných podmienok v ktorých žije. Červ nepotrebuje piť, pretože jeho koža príma vodu z blata v ktorom sa pohybuje.

Silná křeč mu projela celým tělem, meč vyklouzl ze zpocené ruky do bahna. Cohen nahmátl rukou dýku u pasu, vyrhl ji z pouzdra a začal bodat jako o život. Červ jako by byl jediným, obrovsky silným svěrákem a neustále vymačkával barbarovi z plic vzduch. Navíc, nedávná a napůl zahojená škrábnutí a zranění začínala pod červovým tělem nesnesitelně pálit.

Boj

Červ útočí na korisť žijúcu na brehu močiara. Už aj z názvu vyplíva, že červ sa živí humanoidmi, hlavne ľuďmi. Potravu väčšinou lokalizuje pomocou svojich termoreceptorov a pomaly sa k nej približuje rýchlosťou sáhu za dve kolá. Tento pohyb je tak dokonalý, že sa nedá z brehu nijako lokalizovať. Červ využije moment prekvapenia a rýchlym útokom sa zahryzne do koristi /1kolo/, a ihneď sa okolo nej obmotá /1 kolo/ a začne ju škrtiť svojím silným telom. Hryznutie je obyčajný útok a je nevyhnuteľné potrebné ku škrteniu. Škrtenie uberá koristi desať životov každé kolo. Korisť môže na červa útočiť jednoručnou zbraňou, ale kvôli silnému stisku červa má postih -2 ku hodu na útok. Okolo stojace postavy môžu samozrejme na červa útočiť, ale pri všetkých útokoch je potrebné si pred útokom hodiť či postava útočí na červa, alebo jeho korisť. Možnosť je 50 na 50. Účinok škrtenia závisí aj od toho či má korisť nejakú zbroj. Ak má šupinovú alebo krúžkovú zbroj je zraňovaná len za sedem životov a pokiaľ plátovú zbroj, je zraňovaná len za päť životov a pokial má rytiersku zbroj nieje zraňovaná vôbec. Škrtenie je veľmi vyčerpávajúce a preto červ dokáže škrtiť nepretržite najviac dvadsať kôl. Pokiaľ do tej doby svoju korisť nepremôže, tak väčšinou ustúpi. Červ zaútočí najviac na korisť veľkosti B, /pocta ozrutným krollím berserkerom/ pretože väčšiu korisť by nebol schopný skonzumovať. Pokiaľ sa červovi nepodarí prvý útok s prekvapením, tak už opäť nezaútočí najmenej smenu.

Koža

Asi najzaujímavejšou časťou tela tohto červa je jeho koža. Spomínal som, že je podobná koži obojživelníkov a rovnako ako koža niektorých druhov obojživelníkov je jedovatá. Pri kontakte s holou kožou pôsobí jed ako popŕhlenie žihlavu, ale pokiaľ sa jed dostane do tela /otvorenou ranou, alebo ústami/ obeť si musí hodiť proti pasti Odl-5- 1-6/2-12. Jed sa prejavuje po jednej smene a životy ubúdajú pozvoľna počas celej ďalšej smeny. Už podľa pasti je zreteľné, že jed je pomerne silný, ale pre silnejších jedincov nemusí byť smrteľný. Medzi účinky tohto jedu patria, silné bolesti brucha, strata vedomia a paralyzovanie nervov. Práve kvôli tejto vlastnosti sa červy navzájom nepožierajú aj keď červy sú proti jednu čiastočne imúnny, ale pri skonzumovaní iného červa by im jeho jed veľké žalúdočné problémy. Iné zvieratá žijúce v močiaroch väčšinou vedia o jede červov a preto sa im vyhýbajú. Samozrejme sa môžu vyskytnúť lokality kde sa nachádzajú aj iné a omnoho nebezpečnejšie stvorenia ako sú červy a ktoré sú pred červím jedom imúnne. Jediným prirodzeným nepriateľom červov je vampír z PPP. On dokáže vďaka tvaru svôjho zobáka preniknúť pod ich jedovatú kožu a vysať im všetku krv. O početnosť červej populácie sa taktiež starajú častí návštevníci močiarov- dobrodruhovia. Je možné červí jed získať /ako to nechám len na vynaliezavosti postáv/ a používať ho ako bežný jed. Pyrofor ho dokáže po dvoch smenách destilácie a pri pridaní troch magov upraviť na jed s nebezpečnosťou šesť. Proti tomuto jednu je známy protijed, ktorý sa vyrába z rastlinky nazvývanej Kunkus o ktorej bude viac napísané nižšie. Červ nedokáže na diaľku rozlíšiť od seba rôzne skupiny humanoidov, svoj názov dostal podľa toho, že ho po prvý krát objavila jedna výprava ľudských dobrodruhov, takže nepohrdne ani elfom, hobitom či trpaslíkom.

Cohen otevřel oči. Uviděl strop z palmových listů, pod sebou cítil udusanou hlínu. Poblíž, někde mimo zorný úhel hořel oheň. Celé tělo ho nesnesitelně bolelo. Nezdálo se, že by byl v nebezpečí, zavřel oči…ten červ nechtěl pustit, strašlivě úporně se držel. Naštěstí měl barbar volnou ruku s dýkou, která opakovaně dopadala a drásala netvorovu zelenou kůži. Po nesnesitelně dlouhé chvíli červ sklouzl na zem, Cohen se zapotácel...a pak se mu zamotala hlava…

Kunkus

Kunkus je drobná rastlinka, ktorá potrebuje vysokú vlhkosť a vela živýn, preto rastie výlučne na brehoch močiarov. Dorastá len asi jednu stopu do výšky aj šírky. Len listy sú tvarom velmi podobné listom púpavy /česky- pampelišky/, ale majú omnoho hnedšiu farbu. Presná chrakteristika protijedu bude nižšie. Protijed sa vyrába z jej listov. Listy je potrebné poriadne očistiť a mierne vysušiť. Protijed má formu riedkej masti, alebo hustého lektavaru. Hmota sa podáva orálne, alebo sa ňou natrú miesta kontaktu. Má odpornú bahnitú chuť a hnilobný zápach. Postava asi hádže proti past Odl-1-zvracanie/nič. Pokial postava protijed nevyzvracia, tak účinkuje do dvoch kôl. Kvôli jeho velmi špecfickým nárokom na prostredie nije možné Kunkus umelo pestovať. Po požití či už vonkajšom alebo vnútornom je 40 % možnosť, že Kunkus spôsobí výpadok pamäte. Postava si nepamätá čo sa stalo hodinu pred použitím protijedu. Kunkus je jednoročná rastlina a rozmnožuje sa pomocou semien. Kunkus sa vyskytuje len zriedkavo a pokial sa družina podarí hladať, platí nasledujúce pravidlo. Základná nápadnosť je 8. Toto číslo platí pokial ho jedna postava hladá jednu smenu. Pravdepodobnosť sa zvyšuje úmerne podla počtu postáva posla dĺžky hladania. Úmerne sa zasa znižuje podla počtu rastlín, ktoré družina chce nájsť.

Pokial sa družina piatich postáv rozhodla hladať jednu rastlinu kunkusu dve smeny, pravdepodobnosť nájdenia je 8 x 5 x 2 x 1 = 80%

Nepoužil som bežné pravidlo pre hladanie pretože nájsť Kunkus sa môže pokúsiť každá postava a podla pravidiel len Pyrofor.

Byl sbalený a připravený na cestu. Dostal kopí, několik oštěpů, pořádné boty, jídlo a taky…mast. Proti té protestoval, cítíl se jako nějaký…mastičkář, hrůza na to slovo vůbec pomyslet. Ale ta stařena byla neúprosná. Mlela něco o červech, mrtvých v bažinách a neštěstí s tí vším spojené, ale Cohen příliš neposlouchal. Říkala i něco o nějaké kytce, „kuskus“ nebo jak. Ale vždyť je to jedno. Nezajímají ho řeči nějaké staré babky z bůhvíjakého kmene bůhví odkud. Je tu pro poklad, a taky že ho dostane, babka nebabka. Matně si vybavoval nějakou příhodu s červem, ale to připisoval nočním můrám z té břečky, které tady říkají voda. Několika slovy se rozloučil, a vyrazil na cestu. Červy, to tak!

Využitie v hre

Ludožravý červ je príšera s ktorou sa môže družina stretnúť pri púti cez bažiny. Červ môže na družinu zaútočiť, ale aj družina sa môže rozhodnúť uloviť červa kvôli jedu v jeho koži. Pokial by sa niektorá z postáva otrávila červím jedom, môže sa družina rozhodnúť hladať Kunkus.

Príklad na dobrodružstvo: Družina dostala od jedného pyrofora zakázku, aby pre neho ulovila červa. Boj s červom bol nelahký a zdĺhavý a jedna postava sa otrávila jednom. Tak sa družina rozhodla nájsť Kunkus a urobiť z neho protijed. Kvôli výrobe musela íjsť za pyroforom, ktorý im protijed vyrobil výmenou za Červa. Družinka nič nezarobila, ale prežila ďalšie zaujímavé dobrodružstvo.

*Pokial vám nieje jasná velkosť stredného štítu, tak podla pravidiel FAS, SLAD aj ASF sa pohybuje okolo 55 coulov

Chcel by som poslať obrovské ďakujem BARBAROVI COHENOVI, ktorý vytvoril celý príbeh uverjnený v tomto diele.