Dračí Doupě [ http://www.dracidoupe.cz ]
Rubrika: Nové rasy
  
  

Mankovia

 
Autor: Ari Reittr
Hodnocení: Hlasovalo: 7 čtenářů
  Průměrný počet hvězdiček: 3
  
  

„Už to budú mesiac čo sme vstúpili do tejto dusnej džungle a nevieme sa vymotať von. Prišli sme už o toľko dobrých mužov až sa bojím že sa odtiaľto nikto nedostane živý ,celá expedícia sa skončí veľkým fiaskom. Podliehame neznámym jedom ,útokom zvierat ,chorobám... Nevyzeralo to s nemy dobre ,odkedy zomrel náš vodca stratili sme morálku a nádej.“

Rhodou denník ,7. 13. 876..


„Po ďalších pár dňoch pochodu už nevládzeme. Nemáme šancu na prežitie ,bedákala celá výprava. A v tej chvíli sa na nás vrhli ,Beštie. Húpali sa na lianách a s prekvapivou obratnosťou na nás zaútočili niečom čo vzdialene pripomínalo šable a sekery. Niektorých pobili a niektorých odvliekli. Mňa pri ich vlečení akýmsi nedopatrením pustili na zem. Mal som možno šťastie ale smolu.“

Rhodou denník ,3. 14. 876..


Náš dobrodruh mal veľké šťastie lebo sa mu podarilo vymotať sa s pralesa ,dostať sa domou a podať správu o divochoch žijúcich v pralesoch na Gejzírových ostrovoch.

Vzhľad

Mankovia sú humanoidná rasa ktorá vyzerá ako medzičlánok ľudského vývoja. Majú päť prstou na rukách a nohách. Zaujímavosťou je ich palec na nohách je totižto proti stojní. Umožňuje dokonalé držanie rovnováhy a pevní stisk nohy pri poletovaní na lianách alebo lození po stromoch ,ale nie je moc praktický pri lození po budovách v mestách. Tiež sú schopný použiť ich nohy ako ruky ale s menším postihom (víz. n.). Čo sa týka výšky sú o kúsok menší do ľudí. Ich telo je kompletne ochlpené ,okrem tváre ,dlaní a spodkov chodidiel. Fúzy ani brada im nerastu ale obočie majú. Sú to prevažné bylinožravci ,podľa tuho sa im prispôsobil chrup ,ale sú ja taký ktorým matka príroda daroval ostré rezáky a očné zuby. Tí sú všežravci. Deti majú mliečne zuby ako mi a menia ich pri dospievaní. Výmena začína približne v 2 rokoch a mala by sa ukonči najneskôr do 5. roku života mláďaťa. Zaujímavosťou je že mláďatá sa rodia s bielo farbou srsti ,po pár dňoch sa vytvorí bledohnedé až hnedé sfarbené ktoré má mláďa chrániť pri prípadnom “výlete“ na zem. Počas dospievania sa môže a nemusí farba srsti zmeniť. Klasickým odtieňom je práve bledohnedá ,hnedá a špinavo blonďavá. Menej časté sú čierna a okrová ale veľmi vzácny a v radoch Mankou považovaný za posvätný je hnedý odtieň s čiernymi fľakmi (niečo ako vojenské maskáče). Ich šošovky sa sfarbujú do žlta až bledo oranžova. Mankovia sú rasou s pralesov ,tomu zodpovedá ich telesná stavba. Sú chudší ,obratnejší a odolnejší ako ľudia inteligenciu sa im vyrovnajú ale strácajú na sile a charizme. Dožívajú sa v priemer 75 roku ale tých pár čo žije mimo pralesy sa dožíva aj 90 a viac. Za dospelého jedinca sa považuje člen kmeňa ktorí dosiahol 17. rok života a zložil skúšku dospelosti (víz. n.). Pohlavné znaky tu nie sú až také výrazné ,ženy sú trocha menšie ako muži ale iba zanedbateľné. Ženám sa prsia strácajú v poraste srsti na hrudi ale ak potrebujú kojiť ,výrazne vystúpia. Stretnúť obézneho Manka je takmer nemožné. Vzhľadom na to že sú to lovci a väčšinu času trávia lozením po stromoch a poletovaním v lianách je pre nich ťažké nabrať tukovú vrstvu. Ich výhodou na prežitia v pralese je nielen jeho nevydaná znalosť ale ja vyvinutý čuch. Vedia ňuchať ako stopárske psy.

Výška : 150 – 195 palcov (použil som inú dĺžku lebo som nevedel napísať coulů po Slovensky).
Váha : 1200 – 1900 mn (60 – 95 kg)
Veľkosť : B

Pôvod

Mankovia vznikli prirodzením vývojom evolúcie. Oni sami veria že ich stvoril ich najvyšší boh Ahgema ,ktorí ich vytvaroval s hliny a obalil srsťou s gibonov. Preto si toto zviera veľmi vážia a vidia v ňom prevtelenie ich boha. Na počiatku boli bojovným národom obývajúcim pevninu ,budujúcim chrámy v pralesoch ,znalí poľnohospodárstva a mnohých remesiel. Bojovali s nepriateľskými národmi a z neznámych príčin sa vrátili na stromy s ktorých pred mnohými tisícročiami zliezli a stali sa primitívnymi divochmi. Či už to bola niaká prírodná katastrofa alebo pričinenie inej rasy (záleží len na fantázií PJa) je isté že to muselo byť veľmi vážne keď ich to prinútilo urobiť krok späť v ich vývoji.

Vlastnosti a charakter

Ako som už spomínal Mankovia sú nesmierne obratný a ich hbitosti sa málokto dokáže vyrovnať. Preto sú to jedny s najlepších zlodejov a šermiarom i keď v boji strácajú na sile a výdrži ,spoliehajú sa skôr na presné zásahy a rýchle ukončenia boja. Tento národ žil dlhé veky izolovaný od zvyšku sveta. To spôsobilo ich ,pre niektoré národy nepochopiteľné ,prazvláštne zvyklosti ,ako napríklad ich obrady a spôsoby. Ich povaha býva väčšinou pokojná ale po vyprvokovaní vedia byť poriadne zákernými súpermi. V boji bez zbraní vedia uštedriť škrabance a niektorý vedia aj poriadne uhryznúť. Ich zaujímavá vlastnosť je ich čuch. Používajú ho ako na sledovanie koristi ,tak na hľadanie bylín ,ovocia a zeleniny v pralese.

Rozsah/Oprava

Sila 5-15 -1
Obratnosť 12-17 +2
Odolnosť 9-15 +2
Inteligencia 10-15 0
Charizma 2-13 -2

Presvedčenie : Ako človek.
Pohyblivosť : 12
Spôsob života a obydlia

Táto rasa prebýva v korunách stromov kde si buduje osady. Tieto osady vznikajú na špeciálnom strome ktorí sa volá Erben. Domy Mankou sú práve z vetiev tohto stromu a sú zväzované pralesnými lianámy do polkruhového tvaru. Zvonka aj znútra sú potreté patov z miazgy Erbenu ,mletými termitmi a gorilím pižmom. Táto zmes zabraňuje presakovaniu vody a tepelne izoluje celú chatrč. Chatrče sú jednoizbové. Čo sa týka usporiadanie žijú v hierarchialnej spoločnosti. Najvyššie býva väčšinou samec ktorí je najsilnejším ,najmúdrejším a najdominantnejším v celej osade. Túto poctu udeľujú doživotne a po smrti Wthuma (Vodcu) sa ide na veľký lov. Ten kto sa preukáže ako najlepší sa stane Wthumom. Toto je jedna z tradícií a zvykov tohto národa. Majú vo zvyku praktikovať obrad dospelosť ,v ich jazyku Džejak Aek ,pri ktorom sa mladý Mank musí vypraviť na zem a prežiť tam jedenásť dní v absolútnej samote. Ako dôkaz dospelosti musí doniesť päť predmetov určených Wthumom. K tomuto obradu patrí aj rozímania nad sebou samím. Pokiaľ Mank nenájde všetky predmety (ako napríklad kvet Zakke ,tesák pralesného vlka ,larvu Motýľa Aghe ...) než uplynie jedenásť dní je odsúdení k životu na zemi. Žiadna osada nedospelého Manka nepríme. Mankovia ktorí skúšku dospelosti zložili sú totižto označený tetovaním (zas záleží na fantázií PJa ,ja konkrétne používam gibona s roztiahnutými pažami na ľavej dlani) a pri tejto príležitosti sa koná oslava. Je to sviatok hojnosti. Obrad sa začína poslední deň roka a končí sa logicky jedenásť dní po jeho začatí. Po obrade si Mank môže vybrať samicu alebo samice keďže tento národ uznáva polygamiu. Ďalším veľmi zvláštnym zvykom je pochovávanie ktoré sa samozrejme líši od rôznych spoločenských vrstiev. Wthuma pochovávajú zo všetkými jeho ženami (je jedno či už sú mŕtve alebo živé). Smrť Wthuma je samozrejme veľká udalosť ,sám Vodca je jediná osoba ktorú pochovávajú do rakvy ,dá sa hovoriť aj o niečom čo vzdialene pripomína proces balzamovania v miazge Erbenového stromu a po pohrebe sa koná nie podobné nášmu karu. Rakvu Wthuma uložia do dutiny v strome na ktorom je osada postavená. Obyčajných členov spoločenstva pochovávajú ku koreňom stromu. Samozrejme aj po ich smrti sa koná kar ale iba v rodinnom kruhu. Ako s textu vyplýva Mankovia sú naviazaní na ich domovskí strom. Veria že tejto strom im darovala manžela najvyššieho boha Akallý ako ochranu pred vecami čo sa dejú na zemi.

Božstvo

Aghem Boh stvoriteľ ,počasia a slnka. Najvyšší boh a manžel Akallý. Zobrazovaný ako gibon zo zlatou srsťou a modrými očami.

Akallý Bohyňa stromu ,mesiaca a hviezd. Manželka boha Aghema. Zobrazovaná ako gibon zo striebornou srsťou a červenými očami.

Turaka Boh zveri a ochranca lovcov. Vyobrazovaní ako panter.

Hylobatin Bohyňa lásky a domova. Vyobrazovaná ako lemur poletujúci na listoch Erbenového stromu.

Eruz Boh ohňa a smrti. Vládca “sveta pod koreňmi“. Zobrazovaný ako polozhnitá gorila obletovaná muchami.

Zbrane a zbroj

Ich zbrane nepatria k najlepším ale vedia s nimi celkom dobre zachádzať a skoliť zviera o veľkosti soba. Používajú primitívne luky ale za ich rodovú zbraň sa považuje oblúková sekera. Pre predstavu ,je to sekera jednoručná ,s naspodku zahnutou rúško (v ohybe je vyvŕtaný otvor v ktorom je umiestnené lanko o dĺžke približne 90 palca a druhý koniec je pripevnený o zápästia lovca) ,čepeľou s obsidiánu ktorá je vytvarovaná do tvaru polmesiaca a vsadená asi 8 palcov do rúčky. K ich ďalšou atypickou zbraňou je píloví meč. Je to plochá latka s ohobľovanej vetvi ,s oboch strán osadená obsidiánovou čepeľou. Táto zbraň je údajne taká ostrá že keď v boji niekoho seknú do brucha preseknú ho až po chrbticu. Tieto zbrane sa nadajú zohnať inde ako u Manku. Zbroj Mankou je tvorená prevažne s zväzkami tenkých vetiev Erbenu. Táto zbroj pokrýva iba ramená ,predlaktie ,predkolenie a torzo. Zbroj býva dosť často pomaľovaná zelenými farbami. Mankovia veria že tieto nátery ich ochránia pred útokmi nepriateľských zbraní a dajú im silu zvíťaziť.


Oblúková sekera Sila 3, Útočnosť +1, Obrana -3, Dĺžka 1, Váha 25, Cena 3 st
Píloví meč Sila 4, Útočnosť 0, Obrana 0, Dĺžka 1 , Váha 20, Cena 2 st